Výstava s názvom Genius loci 1918/ ̶ 2018 je realizovaná s krátkym časovým odstupom po ukončení Medzinárodného (Česko - Slovenského) maliarskeho sympózia 1918/ ̶ 2018, ktoré prebiehalo v júli v priestoroch lesoparku galérie. Logicky prezentuje najmä diela, vytvorené počas tohto relatívne krátkeho pobytu.
Výstava Uzavretá spoločnosť je vizuálnym rozprávaním najmä o živote ľudí v Domovoch sociálnych služieb na Slovensku, ktorý Martin Baláž dokumentoval niekoľko rokov. Poukazuje na skutočnosť, že napriek všeobecnej deklarácii otvorenej spoločnosti ľudia s postihnutím naďalej stoja na okraji spoločnosti (a nášho záujmu) – často uzavretí vo vymedzenom priestore „za plotom“. Na základe osobných skúseností sa snaží rúcať mýty a predstavy spojené s daným prostredím a komunitou. V rámci cyklu Uzavretá spoločnosť sú vystavené aj fotografie sýrskych kresťanov – utečencov. Podobne ako zdravotne znevýhodnení, sú hendikepovaní mnohými predsudkami. „Uzavretú spoločnosť“ tvorí teda viacero zdanlivo nesúvisiacich skupín ľudí. Podľa slov Martina Baláža „Nielen objekty fotografií, v tomto prípade utečenci a zdravotne znevýhodnení žijú za plotom a sú hodní súcitu, ale mnoho krát aj subjekty (diváci) sú hodní súcitu. Tiež sme ohradení v „záhradke“ kultu mladosti, tela a zdravia“
František Hübel patrí k dvanástim spoluzakladateľom Kysuckej galérie, ktorá od svojho vzniku v roku 1981 spravuje jeho rozsiahlu výtvarnú pozostalosť - 1699 malieb, kresieb, grafík a ilustrácií vo svojom zbierkovom a 1704 diel vo svojom dokumentačnom fonde.
Výstava Premeny. Časť prvá - je prvou autorovou samostatnou prezentáciou, nielen v priestoroch Kysuckej galérie. Zachytáva v náznaku prierez doterajšej autorovej tvorby v jej premenách – námetov ale predovšetkým maliarskeho rukopisu, ktorý u autora neprebieha autonómnym vnútorným vývojom, ale naopak. Pavol Stručka, si prepožičiava paletu, rukopis i kompozície obľúbených majstrov z vybraných historických období (najmä renesancie, baroka, klasicizmu a romantizmu), aby sa od nich nakoniec opätovne odpútal na základe ich dôkladného poznania a remeselného zvládnutia. Na konci pomysleného oblúku tohto procesu sa ocitajú diela vytvorené v posledných dvoch rokoch, tvoriace dominantnú časť výstavy. Na prvý pohľad sú ľahko rozpoznateľné vlastným, v prípade krajín prekvapujúco expresívnejším rukopisom, s ustálenou, trochu ponurou farebnosťou. V kontraste k ľahko nostalgickej atmosfére krajín minulých období, je v nich aj vďaka prítomnosti osamelých postáv niečo znepokojujúce. Maliarsky pôsobia ako príbeh s otvoreným koncom, do ktorého sa dá kedykoľvek opätovne vstúpiť.
Cyklus komorných, psychologicky i maliarsky majstrovsky poňatých a prekvapivo živých psychologických portrétov autorovho syna je naopak podaný neutrálnym splývavým rukopisom, s indiferentným pozadím, bez znakov a detailov, ktoré by umožňovali akékoľvek zakotvenie v konkrétnom čase. Napriek vyššie spomenutému, skôr intuitívne ako racionálne vnímame aktuálnosť a súčasnosť portrétov, no najmä autorovu blízkosť k svojmu synovi.
Pavol Stručka (1981) je predstaviteľom strednej generácie slovenských výtvarných umelcov. Patrí k neveľkej skupine maliarov, nepodliehajúcim módnym trendom, ktorí programovo skúmajú tvorbu vybraných starých majstrov, aby ju vo svojich maliarskych programoch kontinuálne rozvíjali a nanovo interpretovali. Pavol Stručka sa prirodzeným spôsobom pohybuje na hrane medzi minulosťou a súčasnosťou, odhaľuje súčasné možnosti klasických médií v konfrontácii s dnešnými tendenciami v oblasti vizuálneho umenia.Od ukončenia štúdia v ateliéri Maľba a iné média, prof. Jána Bergera (1999) sa systematicky venuje klasickým témam dejín umenia ako je krajina, portrét, akt, s dôrazom na kompozíciu obrazu, výlučne technikou olejomaľby. Svoju tvorbu prezentoval na skupinových výstavách na Slovensku i v zahraničí. Zastúpený je v zbierkach Oravskej galérie v Dolnom Kubíne a galérie Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne. Žije a tvorí v Hodoníne (ČR), kde pedagogicky pôsobí na Strednej priemyselnej a umeleckej škole.
Autorská výstava Miry Kučišovej, absolventky Ateliéru mal+by Doc. Klaudie Kosziby ArtD., bratislavskej VŠVU, predstavuje výber z aktuálnej maliarskej tvorby posledných rokov od ukončenia vysokoškolského štúdia, je jej prvou samostatnou prezentáciou.
Prvá autorská výstava Noémi Ráczovej (1972 Košice) v Kysuckej galérii prezentuje výber približne sedemdesiatich diel z jej ilustrátorskej i voľnej tvorby uplynulých desiatich rokov. Obe polohy sa vzájomne dopĺňajú, spoluvytvárajú jednotný komplexný obraz. Noémi Ráczová vníma knižnú ilustráciu (určenú nielen detskému divákovi) ako nerozlučnú a zároveň rovnocennú súčasť kvalitnej literatúry, ktorá dokáže posunúť hranice príbehu.