Výstava Ostinato prezentuje výber sérií malieb z rokov 2016 až 2023, ktoré spája určitý druh opakovania, iterovania rovnakých prvkov v nejakej následnosti. Ostinato Rigore, je zároveň aj obľúbeným mottom Leonarda da Vinciho, ktorý mal v autorkinom detstve zásadný vplyv na jej umeleckú premenu. Znamená niečo ako neustálu prísnosť, citeľnú v jeho prístupe vo všetkých oblastiach umeleckého i vedeckého záujmu.
Klaudia Kosziba pracuje a uvažuje v menších sériách, ktoré nepokladá vždy za uzavreté. Niekedy sa s odstupom času vracia, aby dokončila nedopovedané.
Väčšina vystavených diel bola v odlišných súvislostiach prezentovaná v iných výstavných projektoch. Výnimku tvorí najnovší obraz Bičovanie, vytvorené pre aktuálnu výstavu v KG. Ktoré s odstupom času dopĺňa sériu Popol a síra z roku 2018. Autorka skompletizovala dvojicu s rovnakým námetom, ale odlišným spracovaním a mierkou. Maliarskym východiskom série bolo tzv. pentimenti – v jazyku výtvarného umenia zmena zámeru umelca počas práce na obraze. Slovami autorky „Pôvodná maľba je prekrytá ďalšími vrstvami rovnako starej maľby. V tomto prípade je to totálna premaľba, nejedná sa o retušovanie, ale o zásadný posun pôvodnej predstavy počas tvorivého procesu.“
Rôznorodosť námetov odzrkadľuje rôznosť impulzov a myšlienok, ktoré pramenia v antickej mytológii, príbehoch Nového zákona, náhodných súkromných objavoch, či prežívaných životných situácií...Takým je aj séria štyroch plátien Čudná pláž, opäť po prvý krát prezentovaná verejnosti. Na plátnach rovnakých rozmerov je pomerne realisticky zobrazená súvislá štruktúra, výsek z mušličkovej pláže v Lido di Venezia, ktoré vznikali počas šiestich týždňov lockdownu v roku 2020 v úplnej izolácii s nejasnými vyhliadkami do budúcnosti. Plátna maľované s rovnakou precíznosťou k detailu, s odstupom klamlivo pôsobia ako abstraktné maľby rovnakej farebnosti a štruktúry. Sú autorkiným vyjadrením „túžby po slobode a „vylodení“ na pevnine vysnívanej krajiny.“ Motív pochádza zo skutočnej situácie počas konania Bienále umenia v Benátkach.
Pomerne častým impulzom k jej maliarskemu zaujatiu sa opakovane stáva konkrétny námet, predloha alebo reprodukcia iného umeleckého diela, ktorú si prisvojuje a ďalej maliarsky interpretuje, bez toho, aby stratilo svoj pôvodný význam. Nesnaží sa o verné spodobenie predlohy, či zduplikovanie príbehu, skôr ide o sprostredkovanie (zdôraznenie) skúsenosti a pocitu skutočnej prítomnosti.
Rovnako slobodne a s istotou používa tradičné techniky olej a akryl, pričom sa nevyhýba materiálovým experimentom, ktoré nikdy nie sú samoúčelné, naopak, podporujú zobrazovaný námet. Tak ako v sérii Popol a síra, ktorý vznikol na motívy utrpenia Krista podľa Piera della Francescu použila na zdrsnenie maľby aj ako jej symbolickú prísadu popol. Maľby náhrobkov napadnutých fosforeskujúcimi hubami, či samotné huby (Biologická kolonizácia) obsahujú fotoluminiscenčný pigment – obrazovú vrstvu naviac, paradoxne, viditeľnú len v tme.
Široký tematický záber, ako aj rôzne prístupy k samotnej maľbe, ktorými sleduje vytýčený cieľ, potvrdzujú aj dvojice veľkoformátových malieb Váz, ktoré vznikali postupne v rokoch 2016, 2018 a 2020, pričom dvojica z roku 2018 doteraz nebola vystavená. Na prvý pohľad pôsobia nesúrodo, akoby nepochádzali od jednej autorky. Prostredníctvom prvej dvojice skúma maliarsky problém vyjadrenia rotácie v priestore, zmyslami nevnímateľné obklopovanie prázdna. „Dva pohľady na tú istú vázu formujú dynamický celok, naratív dekorácie a maľovaných scén je zdvojovaný a zdanlivo zrkadlený.“
Jedným z poznávacích znakov malieb Klaudie Kosziby je okrem premenlivého maliarskeho rukopisu istá zastrenosť, nejasnosť, tajomnosť až sťažená čitateľnosť námetu, prevažne tlmená, úsporná farebnosť, istý skrytý sklon k smútku. Výslednú maľbu buduje prostredníctvom viacerých vrstiev obrazu, ktoré nemusia nevyhnutne súvisieť.
Zuzana Sýkorová
Doc. Mgr. art. Klaudia Kosziba, ArtD. (*1971, Šaľa)
vyštudovala maľbu v Ateliéri maľby Jána Bergera na VŠVU v Bratislave (1996). V rokoch 2002 - 2007 absolvovala externé doktorandské štúdium opäť na VŠVU v Bratislave. Počas obdobia 1997 – 2006 pôsobila ako odborná asistentka na Katedre dizajnu nábytku a drevárskych výrobkov Technickej univerzity vo Zvolene. V rokoch2001 – 2009 pôsobila ako odborná asistentka na Katedre maľby, počas rokov 2002 – 2006 aj ako vedúca Katedry maľby Fakulty výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Od roku 2008 vedie Ateliér maľby na Katedre maľby a iných médií na VŠVU v Bratislave.
V roku 2009 získala za svoju tvorbu ocenenie Grand prix na Bienále voľného umenia v Bratislave
Dlhodobo sa venuje najmä voľnej maliarskej tvorbe. K najnovším témam, ktoré ju zaujali, patria príbehy z antickej mytológie, stvárnené starovekými a barokovými umelcami, určité druhy húb, ako aj problematika pamäti, plynutia času. Svoju tvorbu pravidelne prezentuje verejnosti, k posledným samostatným výstavám patria: Pred premenou (2023, Galéria mesta Bratislavy), Svätenie húb (2023, Galéria 19, Bratislava), After Virtue (2022, Rare, Bratislava), Popol a síra (2018, Krokus, Bratislava) alebo Opakovanie. Nová látka (2016, Liptovská galéria P. M. Bohúňa, Liptovský Mikuláš). Jej tvorba je zastúpená vo viacerých slovenských galerijných inštitúciách a mnohých súkromných zbierkach. Žije a tvorí v Bratislave.
