Výstava Ostinato prezentuje výber sérií malieb z rokov 2016 až 2023, ktoré spája určitý druh opakovania, iterovania rovnakých prvkov v nejakej následnosti. Ostinato Rigore, je zároveň aj obľúbeným mottom Leonarda da Vinciho, ktorý mal v autorkinom detstve zásadný vplyv na jej umeleckú premenu. Znamená niečo ako neustálu prísnosť, citeľnú v jeho prístupe vo všetkých oblastiach umeleckého i vedeckého záujmu.
Výstava Praesentia Aeterna – Večná prítomnosť, predstavuje najmä najnovšiu fotografickú portrétnu a figurálnu tvorbu Pavla Kajana, inštalovanú na prízemí kaštieľa. V rovnomennom cykle podľa vlastných slov „upriamil svoju pozornosť na človeka v jeho štyroch štádiách - obdobiach životného cyklu a poukázal na ich vzájomné prepojenie, interakcie a trvalé hodnoty jednotlivca a celej spoločnosti, ktoré sú nadčasové, nepodliehajú fyzickým zákonitostiam a času a ostávajú neporušené, večné.“
Výstava nesúca namiesto názvu meno autora, oprávnene vzbudzuje zvedavosť a očakávanie. Vo výstavnom priestore na prízemí a v podkroví kaštieľa je sústredený výber olejov, gvašov a akvarelov Jána Bergera zo záveru sedemdesiatych rokov až po najnovšie plátna z aktuálneho roku 2024. Môžeme konštatovať, že hoci nie je v pravom zmysle prierezová, v autorskom výbere sa ocitli diela, ktoré demonštrujú všetky kvality jeho tvorby.
Ján Berger patrí podobne ako jeho dcéra Xénia Bergerová k autorom, ktorí nerozmýšľajú prostredníctvom väčších cyklov, či menších sérií. Jeho obrazy sú až na výnimky solitérmi. Témy a námety sa voľne prelínajú, ich okruh sa rokmi príliš nemení. Záujem autora sa sústreďuje najmä na dôverne známe veci – intímny priestor ateliéru, prežitky, zážitky, spomienky, hlboko v pamäti uložené záhradné zákutia, architektonické a prírodné motívy stredomorských kultúr, útržky dávnych okamihov, opätovne sa vynárajúce zvieracie motívy, ale aj voľné parafrázy diel svetového maliarstva. S nenútenou samozrejmosťou sa v jednom obraze stretávajú viaceré námety tvoriace koherentný, nonšalantne pôsobiaci celok. Inokedy dokáže diváka úplne očariť jediný sústredený námet.
Tvorba každého z trojice vystavujúcich nesie výrazné znaky autorského rukopisu, napriek tomu je takmer hmatateľne prítomné ich spoločné východisko – základ, konštituovaný spoločnými diskusiami a vzájomným rešpektom k práci toho druhého. Podobným je vnímanie umenia v jeho širších historických súvislostiach, hlboká znalosť sakrálneho umenia východnej i západnej cirkvi, rovnako aj spoločensky zodpovedný prístup k tvorbe a samotnej umeleckej práci.
Na prízemí kaštieľa je situovaný výber zo staršej i aktuálnej sochárskej a kresliarskej tvorby Viliama a Marcely Loviškovcov, ktorí tvoria umeleckú dvojicu už viac ako tridsať rokov. V podkroví je väčší priestor ponechaný aktuálnej fotografickej tvorbe ich dcéry Ley. Predošlé i dnešné diela navzájom komunikujú na základe duchovnej či formálnej spriaznenosti.
Pavol Muška patrí k zakladateľským osobnostiam Kysuckej galérie, je preto logické, že jeho výtvarnú dráhu sleduje Kysucká galéria v Oščadnici od začiatku jeho vstupu na výtvarnú scénu. Takisto podľa možností buduje autorskú kolekciu a priebežne predstavuje autorovu tvorbu na samostatných i skupinových výstavách.
Aktuálna retrospektíva sa zameriava na výber z obdobia osemdesiatych rokov po súčasnosť. Priestor v nej našli art protisy, inštalované v podkroví kaštieľa, ktorých tvorbe sa autor v minulosti intenzívne venoval a maľby sústredené na prízemí. Pod širokým pojmom maľba u Pavla Mušku nájdeme prekvapivo širokú škálu techník - od olejomaľby, akrylu, maľbu tušom, digitálnu maľbu, koláž až po majstrovsky zvládnutú techniku mozaiky - typickú pre autorove monumentálne realizácie.
Tvorbu osemdesiatych a deväťdesiatych rokov reprezentujú akvarely, realisticky poňaté portréty a najmä početné art protisy. V istom kontraste s mäkkosťou materiálu pôsobia geometrické kompozície jasne vymedzených plôch s jemnými valérmi teplých tónov. Rovnako, mäkké línie organických tvarov inšpirované prírodou, náznaky krajín, ktoré môžeme v bohatých hlbokých tónoch sýtej červenej, hnedej, modrej a žltej skôr tušiť alebo cítiť, sa stali poznávacím znakom autorovho rukopisu.