K dielam, ktoré Kristína Kandriková vytvára, prirodzene patrí pojem expandovanej maľby. S vedomím obsahu, ktorý pokrýva, po ňom dnes siahame automaticky, ak uvažujeme o maľbe, smerujúcej za pomyselnú hranicu svojej plochy a rámu. V úzkom a tradičnom chápaní je totiž chápaná ako proces, ktorý sa končí vytvorením autonómneho obrazu. Pri používaní charakteristiky expandovanej maľby však zároveň tušíme, že jej hranice - ak sa vôbec o nich dá hovoriť, sú veľmi nestabilné. Jednou z úrovní, ktorá tento fakt potvrdzuje, je aj expandovanie „zvnútra maliarskeho média“. Je to situácia, keď sa základné formotvorné prvky maľby ako farba, svetlo, pigment, povrch a podklad osamostatnia a nadobudnú vlastné pôsobenie. A práve táto podoba expandovania je určujúca pre tvorbu a uvažovanie Kristíny Kandrikovej.
S potešením oznamujeme našim návštevníkom a návštevníčkam, že na Webe umenia nájdu vo vysokom rozlíšení už aj 1500 diel zo zbierok Kysuckej galérie. Zdigitalizované objekty predstavujú umenie 20. a 21. storočia, od tvorby Vincenta Hložníka v 40. rokoch až po akvizície súčasných autoriek a autorov. Nájdeme tu spoločenské, ekologické aj osobné motívy, premeny krajiny či špecifické zákutia regiónu. Najbohatšie zastúpeným autorom v zbierkach je rodák z Krásna nad Kysucou František Hübel, ktorého rozmanité portfólio zahŕňa karikatúru, knižnú ilustráciu, precízne drevorezy, geometrickú abstrakciu aj expresívne rozžiarené pohľady na staré Kysuce. V spojení so zbierkami Oravskej galérie a Považskej galérie dotvárajú komplexnú mozaiku výtvarnej tvorby na severnom Slovensku.
Stála expozícia v skratke prezentuje tvorbu dvanástich autorov, ktorí stáli pri vzniku Kysuckej galérie prostredníctvom kľúčových diel ich tvorby, nachádzajúcich sa v zbierkach inštitúcie. Boli to: Stanislav Biroš, Miroslav Cipár, Anton Čutek, Milan Greguš, František Hübel, Vojtech Ihriský, Milan Mravec, Pavol Muška, František Ondro, Milan Paštéka, Jozef Sušienka, Ondrej Zimka. Napriek rozdielnosti pováh, generačným rozdielom, odlišným výtvarným názorom, všetci spoločne aj vďaka organizačným schopnostiam JUDr. Antona Blahu usporiadali v roku 1975 prvú spoločnú výstavu pod názvom „Pozdrav umelcov rodnému kraju“ a 66 vystavených diel darovali ako základinu budúcej galérie.
Strana 1 z 2