Neoklasicistický kaštieľ v Oščadnici s lesoparkom boli zapísané medzi Národné kultúrne pamiatky 20.4.1973.
"Predchodca kaštieľa bol drevený majer postavený v polovici 18. storočia panstvom Strečno, patriaci k Bytči. Stál na začiatku obce. Na mape I. vojenského zamerania sú v miestach komplexu dnešného jasne zakreslené štyri budovy. (Az első katonai felmérés. Budapest, Arcanum; Turóci, Martin: Historická topografia Kysúc. Kysuce na tajných mapách vojenského mapovania /1763–1787/. Čadca: Kysucké múzeum a Magma, 2010, str. 133–134)
Roku 1862 veľkostatok Bytča od Esterházyovcov odkúpil barón Leopold Popper (de Podhrágy). Od Leopolda Poppera veľkostatok zdedil jeho syn Ármin, ktorý bol roku 1886 poslanec uhorského parlamentu za okres Čadca. Svoj majetok z väčšej časti rozpredal nemeckej šľachte, z neho sa časť dostala do rúk Samuela Hahna, otca Hermíny Popper, ktorá bola manželkou Armina Poppera. (Čadca a okolie. /Zost. Peter Maráky, Ladislav Šeliga/ Martin: Osveta, 1981, str. 47)
Od baróna Lepolda Poppera veľkostatok roku 1892 zdedili synovia Berhtold a Armin Popperovci (de Podhrágy) (zerk. Baross Károly/ Budapest, 1893, str. 747–764)
Od baróna Lepolda Poppera Oščadnicu roku 1892 zdedili synovia Berhtold a Armin Popperovci (de Podhrágy) /s trvalým pobytom vo Viedni/. Roku 1895 prešla do rúk Samuela Hahna,/taktiež Viedenčana/.
Roku 1908 tunajší majetok kúpil gróf Franz von Ballestrem auf Plawoniovitz, obyvateľ obce Plawoniovitz. Oficiálne až roku 1913 oščadnický majetok bol prepísaný na syna grófa Valentína Ballestrema. (Od roku 1916 sa panstvo zdržiavalo hlavne v novopostavenom kaštieli v Kunerade.) (Majetková podstata. Správa katastra, Čadca)
Z farskej kroniky obce Oščadnica sa dozvedáme ďalšie informácie: „Keď notár Ferdiš Šulgan zomrel (1881) – nasledujúci majiteľ domu zariadil akúsi papiereň – hnanú vodnou silou, parcela, kde tento dom stál sa ešče dnes menuje ľud „papierňou“. – Notársky úrad umiestnený bol potom v pánskom majeri na nižnom konci – pozdĺž hradskej cesty stojacom, kde nateraz (1936) sa nachodí panský park. Tento majer (stará veľká budova), keď panstvo odkúpil nemecký gróf Ballestrem (v roku 1908–1909) a v roku 1909–1910 vystavil pre správu veľkostatku oščadnický kaštieľ, – bol úplne srúcaný a na mieste kde stál (ako aj na celom dvore), stáli staré priestranné humná – (stodole dve) je založený pod novým kaštieľom sa rozprestierajúci sa park.
Kaštieľ po roku 1918 vlastnila Spoločnosť pre zužitkovanie a spracovanie dreva so sídlom v Čadci, od 30. rokov 20. storočia ZELEHOS – Zemědělsko-lesnícka a hospodárska účastnícka spoločnosť v Oščadnici
V roku 1944 bola nariadená evakuácia priestorov kaštieľa firmy „ZELEHOS“ (Zemědělsko–lesnícka a hospodárska účastinná spoločnosť) pre Drevopriemysel ú. s. Nakoniec priestory kaštieľa boli prázdne (Štátny archív, Čadca. OÚ Čadca, č. 276/44; kar. 93 1 l.).
1. augusta 1945 bol tunajší majetok bezplatne prevedený na Československý štát (Majetková podstata. Správa katastra, Čadca).
ONV Čadca od roku 1951 tu plánovalo zriadiť Detské oddelenie pre deti náchylné na TBC. Tento plán bol podložený okolitým parkom a zdravým ovzduším. Ale kaštieľ bol majetkom Dreviny n. p. Turany nad Váhom (ONV Čadca, č. 476/1951; kar. 47/6 l.). Roku 1952 ONV Čadca plánoval v kaštieli zriadiť detské oddelenie OÚNZ Čadca.
Napriek mnohým výhražným a mentorským vetám v dokumentoch z rokov 1951–1953 sa ONV kaštieľ vyprázdniť nepodarilo a v budove naďalej boli byty, až do roku 1977, ozdravovňa tu nikdy nebola.
Budova pravdepodobne pre účely šľachtického sídla temer ani neslúžila alebo slúžila iba veľmi krátko (1910 – 1918) (ktovie či vôbec bol poľovníckym kaštieľom ako sa voľne traduje)."
Citované z: Architektonicko-historický pamiatkový výskum kaštieľa v Oščadnici (č. ÚZPF 2929/1) Autor: Mgr. Luboš Kürthy - historik umenia