Výstava nesúca namiesto názvu meno autora, oprávnene vzbudzuje zvedavosť a očakávanie. Vo výstavnom priestore na prízemí a v podkroví kaštieľa je sústredený výber olejov, gvašov a akvarelov Jána Bergera zo záveru sedemdesiatych rokov až po najnovšie plátna z aktuálneho roku 2024. Môžeme konštatovať, že hoci nie je v pravom zmysle prierezová, v autorskom výbere sa ocitli diela, ktoré demonštrujú všetky kvality jeho tvorby.
Ján Berger patrí podobne ako jeho dcéra Xénia Bergerová k autorom, ktorí nerozmýšľajú prostredníctvom väčších cyklov, či menších sérií. Jeho obrazy sú až na výnimky solitérmi. Témy a námety sa voľne prelínajú, ich okruh sa rokmi príliš nemení. Záujem autora sa sústreďuje najmä na dôverne známe veci – intímny priestor ateliéru, prežitky, zážitky, spomienky, hlboko v pamäti uložené záhradné zákutia, architektonické a prírodné motívy stredomorských kultúr, útržky dávnych okamihov, opätovne sa vynárajúce zvieracie motívy, ale aj voľné parafrázy diel svetového maliarstva. S nenútenou samozrejmosťou sa v jednom obraze stretávajú viaceré námety tvoriace koherentný, nonšalantne pôsobiaci celok. Inokedy dokáže diváka úplne očariť jediný sústredený námet.
Ján Berger už viac ako štyridsať rokov reprezentuje rovnaký bohatý, mnohovrstevný, mnohovýznamový typ maľby, so sklonom k pozitívnemu vnímaniu zobrazovaného námetu a odhaľovaniu krásy. Ako solitér stojí mimo akéhokoľvek triedenia a zaraďovania. Na klasický závesný obraz, napriek určitým snahám dobovej výtvarnej scény nikdy nezanevrel. Naopak vníma ho ako niečo blízke, ľudské a zároveň nadčasové. V protiklade s dobovými tendenciami nepodľahol pokušeniam veľkého formátu, dlhodobo uprednostňuje skôr tie komornejšie, k tým veľkým siaha, keď má na to naozaj dostatočný maliarsky dôvod.
Rudolf Fila – jeho učiteľ zo Strednej umelecko-priemyslovej školy ho kedysi dávno nazval senzitívom. Myslím, že túto krátku no výstižnú charakteristiku zatiaľ nikto neprekonal. Len výnimočný maliar vie tak citlivo vnímať, a zároveň si hedonisticky užívať, ale aj sprostredkovať farbu ako práve Ján Berger. Jeho maľby na prvé pozretie uchvátia svojou často až výbušnou farebnosťou. Paleta prechádza od v súčasnosti viac preferovaných temnejších, stíšených tónov šedej, lomenej zelenej, hnedej až po žiarivo žlté, ružové, červené tóny, či charakteristickú „bergerovskú“ modrú. S ľahkosťou i s hlbokým zaujatím jeho maľba voľne plynie od uvoľneného zobrazenia ku konkrétnemu detailu, od abstrahovanej reality k vizuálne ľahko čitateľnému fragmentu. Istú „žiarivosť“ povrchu, ktorú môžeme zažiť aj na niektorých zátišiach Jána Mudrocha, však dosahuje úplne odlišnými prostriedkami – charakteristickými škvrnami, čiarkami, bodkami, tvoriacimi alebo dopĺňajúcimi plochy farby - dosahuje neopakovateľný žiariaci, niekedy až pulzujúci efekt svojich malieb.
Duchovný aj fyzický svet autorovej maľby v jednom zo svojich listov výstižne charakterizoval jeho starší brat, hudobný skladateľ, teoretik a publicista Roman Berger: „ V tvojich obrazoch sú hologramy (fragmenty, obsahujúce informácie Celku) Vesmíru. Je v nich svet vonkajší, vnorený do vnútorného a opačne. Hologramy zjednotenej skutočnosti... Zjednotené v živej imaginácii.“
Prof. Ján Berger sa narodil roku 1944 v Třinci, v roku 1953 sa s rodinou presťahoval do Bratislavy. V rokoch 1958 - 1962 študoval na Škole umeleckého priemyslu, po jej skončení ďalej pokračoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v ateliéroch profesora Čemického a prof. Jána Mudrocha. V roku 1968 absolvoval študijnú cestu do Švajčiarska, úspešne ukončil štúdium maľby a začal postgraduálne štúdium v Ateliéri grafiky prof. Vincenta Hložníka. V tom istom roku, na základe pozvania Rudolfa Filu začal vyučovať kreslenie na Škole umeleckého priemyslu v Bratislave, kde pedagogicky pôsobil až do roku 1986. Od roku 1987 viedol ateliér komornej maľby na VŠVU v Bratislave, od roku 1990 pôsobil ako vedúci Ateliéru maľby. V roku 1994 bol menovaný za profesora. V rokoch 1998 - 2001 pôsobil ako vedúci Katedry maľby na VŠVU.
Dlhodobo sa venuje najmä voľnej maliarskej tvorbe, ktorú pravidelne i keď niekedy s väčším časovým odstupom prezentuje verejnosti, k jeho zatiaľ posledným samostatným výstavám patria: Ján Berger (2024, Galéria Statua, Pálfyho palác), Vis - a - vis ( 2020, Galéria 19), Ján Berger (2018, Slovenská národná galéria), Kontinuum (Obrazy po roku 2000) (2016, Galéria Mesta Bratislavy). Absolvoval množstvo výstav v zahraničí, medzi inými v Antverpách, Mexiku, Padove, Montfalcone, New Yorku, Londýne. Jeho tvorba je zastúpená v SNG, vo viacerých slovenských galériách a mnohých súkromných zbierkach. Zo zahraničných je zastúpený v Múzeu krásnych umení v Rio de Janeiro a v zbierke Európskeho parlamentu v Bruseli. Žije a tvorí v Bratislave.
Zuzana Sýkorová
