Je príznačným, že každý mladý autor počas formovania svojho prejavu, vyskúša viacero výtvarných stratégií a zároveň pri realizáciách vyskúša i viacero médií. Tak aj Barbara Kubániová sa ešte počas štúdia zaoberala možnosťami intermediálnych presahov medzi maľbou a inštaláciou, čo napokon odrážalo i charakter ateliéru, kde študovala. Obrazové inštalácie autorky deklarujú, že je pre ňu dôležitejším nájsť symbiózu medzi priestorovým médiom, ako je objekt či inštalácia a médiom, ktoré má len dve dimenzie - teda obrazom Tieto diela majú i ďalší zaujímavý rozmer, a to prvok interaktivity, iniciujú diváka k vstupu do nich, a tak mu umožňujú divákovi stať sa ich súčasťou. A v neposlednom rade – takýto medzi-žánrový výtvarný výstup jej umožňuje inakším spôsobom prerozprávať príbeh alebo tému.

Časť prezentácie v galérii tvorí diplomová práca autorky, ktorou ukončila štúdium v roku 2006. Je to séria podhľadových čierno – bielych fotografií ženského tela. I v tomto médiu autorka dokázala reflektovať zaujímavú stratégiu: zmena v zobrazení jeho ťažiska – dominujúcim v ňom sa stali nohy na úkor trupu a hlavy - je metaforou na nazeranie na realitu spod nesprávneho uhla pohľadu. Ďalej strata hlavy symbolizuje stratu identity a paradoxne asexuálne pôsobiace fotografie mladého ženského tela sú zároveň svojským príspevkom do diskurzu rodového umenia.

Aktuálne veľkoformátové fotografie autorky vychádzajú z jej diplomovej práce. Tu už však Barbara Kubániová celé zobrazenie tvarovo unifikuje a posúva ho do ďalšej roviny, čo napokon vytvára zaujímavú polaritu medzi figurálnym východiskom a abstraktným finálom diela. Posun naznačuje aj inovovaná štylizácia záberu, farebné zjednotenie do kontrastného jednoduchého čierno – bieleho prevedenia škály a výrazné zväčšenie formátu. Hoci realizáciu týchto diel autorka postavila na fotografickej práci, táto časť jej tvorby však stojí niekde na hranici medzi obrazom a fotografiou. Majú totiž odťažité kritériá a také formálne znaky, čo ich od fotografie odlišujú.

Mira Putišová