V centre jeho výtvarného záujmu vždy stál človek vo všetkých jeho zložitých životných situáciách, zápasoch, konfliktoch a drámach. K nosným témam jeho obrazov patrili zobrazenia neslobody, vojny, útlaku, nespravodlivosti a osamelosti.

Začiatkom osemdesiatych rokov zohrávajú rovnocennú úlohu dve kľúčové disciplíny jeho výtvarného prejavu, maľba a kresba, ktorá najmä v záverečnej etape postupne zaujala dominantné miesto.
Kresbu vždy vnímal ako neoddeliteľnú a samostatnú oblasť tvorby, v ktorej podľa vlastných slov dokázal v úplnosti a slobodne odkryť a vyjadriť svoje najhlbšie „duševné ja". Jej prostredníctvom spoznávame autorov vnútorný svet, spôsob uvažovania, odhaľuje pracovné postupy, formuluje úvahy, výstižne reflektuje a často i písmom komentuje stav spoločnosti, zaznamenáva námety pre monumentálnu tvorbu. Niektoré vznikli takpovediac na jedno posedenie, k iným sa priebežne vracal, či ich ponechával vo forme nedokončených skíc. Protipólom ponurých, expresívne - dramatických kompozícií, sa stali krehké lyrické záznamy minulosti prežitej v rodnej Rakovej. Čistá, jemná línia pred nami presvedčivo odkrýva a dotvára minulosť. Na konkrétnych miestach, v dvoroch, uličkách a dreveniciach rodnej Rakovej sa odohráva spleť viacerých udalostí súbežne, autorom objasnených krátkymi popismi s rôznym datovaním. Zoznamujeme sa s maliarovými blízkymi a priateľmi, stretávame anjelov, prežívame s ním obdobie Vianoc... spomienky na čas detstva a mladosti, víziu čistoty rodiska vedel bravúrne sprostredkovať výlučne kresbou, bez možnosti maliarskeho prepisu.

Milan Mravec sa narodil 6. januára, na Troch kráľov roku 1938 v Rakovej. Zomrel v deň svojich 66 narodenín v roku 2004 v Bratislave. Po ukončení základnej školy študoval od roku 1953 na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave, konkrétne na oddeleniach rezbárstva a grafiky, kde si osvojil znalosť materiálu a získal potrebnú remeselnú zručnosť. V rokoch 1958 – 1964 pokračoval v štúdiu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na oddelení monumentálneho maliarstva u prof. Petra Matejku.