Milina Zimková vstúpila do slovenského výtvarného diania pomerne nedávno, no jej doterajšia grafická i maliarska tvorba napovedá o umelecky prekvapivo vyzretej osobnosti. Postupnými krokmi smeruje od pôvodne vyštudovanej grafiky k voľnej maľbe, ktorá je jej umeleckému naturelu bytostne blízka. Farebný svet Miliny Zimkovej určuje žiarivá, emotívna, niekedy oko provokujúca farebnosť, transformovaná do zdanlivo abstraktných lyrických inokedy dynamicko-expresívnych pocitových kompozícií. Ondrej 4. (Zimka) je výrazným zjavom mladej generácie slovenských sochárov, ktorý s presvedčivou istotou napĺňa a rozvíja zvolený, kompaktne ucelený umelecký program.

Od vstupu na našu výtvarnú scénu ( v polovici 90.-tych rokov) profiluje vlastný nezameniteľný asociatívny, ale zároveň ironicko–provokačný jazyk svojich sôch. Kvalitné výtvarné vzdelanie mu poskytuje slobodu vyjadrenia v ktoromkoľvek tradičnom sochárskom materiáli, no kritéria zodpovedajúce autorovmu spôsobu budovania objemu, tvaru a jeho práci so svetlom v celistvosti napĺňa prastarý, azda najušľachtilejší materiál sochárov – bronz. Ondrej Zimka patrí už niekoľko desaťročí k významným a neprehliadnuteľným osobnostiam slovenskej maľby.

Svoj obrovský talent uplatňoval v začiatkoch umeleckej tvorby v množstve výtvarných druhov a príbuzných umeleckých disciplín, v polovici 70. – tych rokov objavil pre seba staronovú techniku maľby na dreve (rozšírenú na drevené objekty) vyhovujúcu jeho slobodomyseľnému videniu a maliarskemu spôsobu uchopenia sveta. Vo svete stvorenom Ondrejom Zimkom zaujali fantázia a skutočnosť rovnocenné miesto, príbehy s otvoreným koncom - posplietané z individuálnych osudov konkrétnych ľudí, „kysuckej mytológie", spomienok na detstvo ale i zo života postáv svetovej literatúry, z dojmov z ciest a návštev iných kultúr, pred nami defilujú v netušených priestoroch paralelných svetov.