V tvorbe Heleny Bezákovej je dominantná farba, ako nositeľka výrazu, tvarová jednoduchosť a bohatá štruktúra povrchu. Farba má vysokú výpovednú hodnotu najmä pri tvorbe kostýmov pre historické hry, opery a romantické balety. Farebné, materiálové a tvarové variácie robia z jednotlivých kostýmov priam samostatné umelecké artefakty. Vo svojej tvorbe uplatňuje bohatú škálu tradičných i netradičných textilných techník. Vytvára zaujímavé plastické štruktúry, ktoré často stavia do kontrastu s hladkými povrchmi, čím neraz dosahuje až sošnosť kostýmovaných hercov. Výtvarníčka dokáže svojou farebnou víziou, ktorú predostiera divákovi na javisku, vygradovať dej drámy od úvodnej zápletky, cez celý dramatický oblúk, až po rozuzlenie. Uplatňovaním princípu tvarovej jednoduchosti a štylizovanej skratky dosahuje údernosť a zrozumiteľnosť výtvarnej metafory. V činohre nadviazala tvorivý dialóg predovšetkým s režisérom Pavlom Hasprom a tím tradične dopĺňal scénický výtvarník Vladimír Suchánek. V opere spolupracovala najmä s režisérom Branislavom Kriškom a scénografom Ladislavom Vychodilom. Bezáková navrhovala kostýmy aj pre ďalšie slovenské i zahraničné scény, napr. v Banskej Bystrici, vo Zvolene, v Nitre, v Košiciach, v Prešove, v Prahe, v Brne, v Ostrave, v Olomouci, v Sofii, v Novom Sade a v Rzeszowe. Ako kostýmová výtvarníčka spolupracovala tiež s televíziou. Bola ohodnotená viacerými cenami a verejnými uznaniami. Jej kostýmové realizácie boli v 70. rokoch ocenené na prestížnych medzinárodných výstavách zlatými medailami. V roku 1971 na medzinárodnej výstave scénografie a divadelnej architektúry Pražské Quadriennale a v roku 1973 na brazílskom Bienále výtvarného umenia v Sao Paolo. 1987 získala striebornú medailu na Pražskom Quadriennale.

Barbora Tarageľová