Výtvarnému smaltu sa začal venovať v roku 1972, svoju tvorbu predstavil verejnosti po prvý krát v roku 1976. Popri autorských a skupinových výstavách (Limoges, Francúzsko 1998, 1992, 2003; Frýdek-Místek, Česko 1993, 1997, 2000, 2003; Tokio, Japonsko 1993; Coburg, Nemecko1995, Londýn, Anglicko 2006) sa pravidelne zúčastňuje medzinárodných sympózií ( Frýdlant nad Ostravicí, Česko; 1999, 2002-03, 2005-06). Je jednou z kľúčových osobností stojacich pri zrode EMAILART -u, asociácie, ktorej zmyslom a poslaním je oživenie a zachovanie smaltérskej výtvarnej tradície v Pobeskydí. Jeho tvorba je zastúpená v zbierkach Musée de l´Émail Limoges, Národní technické museum Praha, Muzeum Beskyd Frýdek - Místek, Galerie uměleckého smaltu a litiny Frýdlant n.Ostravicí a v súkromných zbierkach v Európe. Venuje sa komornej i monumentálnej tvorbe smaltu, smaltu v architektúre, kresbe a maľbe. Žije a tvorí vo Frýdlante nad Ostravicí.

Výstava nazvaná jednoducho „Smalty" je výberom zachytávajúcim viacero období umelcovej tvorby komorných a monumentálnych voľných závesných smaltov. Vďaka skúsenostiam a dôvernému dlhoročnému poznaniu zložitej smaltérskej technológie dokáže naplno zužitkovať všetky jej skryté bohatstvá. Spojenie kovu, skla a ohňa... krehkosť, priezračnosť, bohatstvo farieb, na druhej strane odolnosť, stálosť, nemennosť ...

Smalty Petra Bednářa odzrkadľujú pozitívne vnímanie sveta, energiu, schopnosť hľadania a nachádzania krásy, tajomstvá i náznak večnosti. Svoje poňatie sveta a videnie prírody vyjadruje jasnou, zrozumiteľne vedenou líniou, vysoko kultivovanou výtvarnou skratkou, nestrácajúcou svoju čitateľnosť (Záhrada, Lúka), inokedy expresívnou dynamickou kresbou. S rovnakou samozrejmosťou prechádza k čisto maliarskemu spôsobu vyjadrenia – hutné farebné pasty nenásilne striedajú ľahké lazúrne vrstvy, farba sa stáva dominantnou (Muž, Posvätný háj). Podobne slobodne a nenútene pracuje so šablónami - striekaním farebných pigmentov dosahuje dokonale hladký povrch kontrastujúci s bohatými štruktúrami (Sklenená gulička, Veselá krajina, Nočný plavec). Svoj záujem dlhodobo sústreďuje na krásy prírody, spolunažívanie i zápas živlov, človeka v jeho vnútornom prežívaní, láka ho neustály pohyb, večný kolobeh života a smrti. Popri nemenných, nadčasových témach, ktoré mu v hojnej miere poskytuje beskydská príroda, reaguje na prelomové spoločensko-politické udalosti a nálady v krajine (Horiaci človek, Posvätný háj), adekvátne prispôsobujúc obsahu vyjadrovacie prostriedky.

Svojou dlhoročnou tvorbou položil základ vzniku fenoménu Frýdlantskej smaltérskej školy, charakteristickou niekoľkými výraznými znakmi, ktorými sú napríklad používanie nových technologických a výtvarných postupov, v Čechách i vo svete bežne nepoužívaných, ako napríklad práca s nerezom, s použitím podkladového plechu bez základového smaltu, práca s cínom, využitie vysokých a štrukturovaných vrstiev emailu, kolážovanie, použitie listru, zavedenie kresby a maliarskych postupov, vedomý odklon o dekoratívnosti a prvoplánovej úžitkovosti, uprednostnenie väčších formátov a výtvarné využitie v architektúre. Dôležitým sa stáva humanistický obsah a umelecká výpoveď smaltu.