drotarl004Jaroslav Drotár „Presahy", 24. 8. – 13. 10. 2006
Výstavná sieň: Čadca
Kurátor: Zuzana Sýkorová

Jaroslav Drotár patrí k výrazným osobnostiam strednej generácie slovenských sochárov. Jeho voľná tvorba predstavuje veľmi osobitú a vyhranenú názorovú líniu. Narodil sa 27. 3. 1965 v Humennom.- V rokoch 1988 – 1994 študoval na VŠVU v Bratislave, odbor sochárstvo u prof. Juraja Meliša. V roku 1992 absolvoval študijný pobyt na Staatlichen Akademie der Bildender Künste v Karlsruhe u prof. Horsta Antesa. Venuje sa komornej i monumentálnej plastike a objektu, grafike, vitráži, realizáciám interiérov a drobnej architektúre.

Od roku 1994 je členom Spoločnosti voľných výtvarných umelcov. V súčasnosti pôsobí ako odborný asistent na Katedre výtvarnej výchovy a umenia na Fakulte humanitných a prírodných vied Univerzity v Prešove.

Žije a tvorí v Humennom. Jeho tvorba je zastúpená v galerijných i súkromných zbierkach doma i v zahraničí.
Výstava „Presahy" je svojim spôsobom profilovou výstavou, predstavujúcou kľúčové diela a momenty tvorby autorom jasne vytýčeného sochárskeho programu, postupne logicky rozvíjaného.
Jedným zo základných permanentne prítomných znakov tvorby je umelcovo poznávanie, skúmanie prírodných organických foriem a záujem o nenápadné, skryté, dlhodobo jestvujúce formy života. Jeho pozornosť patrí najmä prázdnym schránkam, organicky tvarovaným skeletom a skamenelinám patriacim vývojovo jednoduchším živočíchom –hmyzu, lastúrnikom, kôrovcom, ulitníkom. Plastiky - evokácie schránok, ulít, či úkrytov, akési monumentalizácie a citácie spomínaných foriem sú vytvorené technikou príbuznou tradičným drotárskym technikám, (avšak bez zámeru bližšieho poznávania drotárskeho remesla). Spojením mäkkých organických foriem a použitých výrazových prostriedkov - chladne pôsobiaceho kovu v spojení so signálnym neónovým svetlom, ale i kombináciou polychrómovaného dreva a drôtu dosahuje autor znepokojujúce napätie, ešte znásobené štruktúrou, tvoriacou pravidelný raster.
Pohyb, hmýrenie, pulzovanie, neustály tok energie, evokuje tajomné svetlo vyžarujúce z útrob svetelných plošných reliéfov, rovnako i signálne svetlo neónových trubíc. „Krikľavé" svetlo neónu vnímané ako symbol lacnej popkultúry, vábiace našu pozornosť zostáva lákadlom niekedy vedúcim do „Pasce", inokedy meniacim sa na výstražné alebo obranné sfarbenie „Lovcov" či „Stopára".
Svetlo, ako dôležitý prvok prispieva znásobením, zväčšením kresby a pravidelnej štruktúry k expandii objektov do priestoru a nadobudnutiu ich ďalšieho rozmeru.
„Komunikácia", „Perceptor", „Vertikála" – vychádzajú z rozdielneho inšpiračného zdroja – sú vizualizáciami umelcovho vnímania komunikácie, priestoru. Geometricky čisté tvary, radiálne koncipované kompozície plynule prechádzajú do uzavretých objemov. Svojou presnou lineárnou kresbou vymedzujú priestor, alebo naopak ako - Perceptor – fantastická anténa – tvor, - vnímajúci okolité podnety, sa svojim tvarom priestoru otvárajú.
Umelcovu náklonnosť a pripravenosť k experimentom dokumentuje súbor vystavených oxidačných tlačí – monotypií na ručnom papieri, z ktorých každá je jediným neopakovateľným originálom.

Mgr. Zuzana Sýkorová