cermakova00„Podoby maliarkinej duše" 7. 7. – 17. 8. 06
Výstavná sieň: Čadca
Kurátor: Zuzana Sýkorová

Ako naznačuje názov výstavy „Podoby maliarkinej duše" sú viaceré a najmä vizuálne bohaté. Vystavené diela v rozdielnych polohách odzrkadľujú nálady, myšlienky, názory a životnú filozofiu Stanky Čermákovej – Hrtánkovej, snažiac sa osloviť svojich divákov, primäť ich k pozastaveniu a k zamysleniu.

Maliarkin výtvarný názor sa formoval dlhodobo a pozvoľne. Podľa autorkiných slov zreteľné základy jej vzťahu k výtvarnému umeniu a všetkému čo je krásne vznikli na základnej škole, počas hodín výtvarnej výchovy a tento vzťah pretrvával v skôr utajených formách počas celého jej ďalšieho štúdia. Výraznejší vývinový posun nastal po presťahovaní do Prahy (1986), keď získala možnosť pokračovať v ďalšom súkromnom štúdiu, navštevovať prednášky a výstavy, ovplyvnili ju stretnutia a konfrontácie s inými výtvarníkmi. Začala sa programovo venovať vlastnej tvorbe. Spočiatku maľovala prevažne krajinu a figurálne kompozície, postupne prechádza k abstrakcii, časť jej tvorby zostáva však naďalej ukotvená v realite. Zjednodušuje, abstrahuje, hľadá vlastné techniky, experimentuje s materiálom i formou. Podľa jej vyjadrenia jej toto hľadanie trvalo desať rokov, počas ktorých sa snažila nepodľahnúť módnym trendom, a vyhnúť sa napodobovaniu. Po desaťročí hľadania dospela k presvedčeniu, že jej hlavnou oblasťou záujmu sú závažné morálne a spoločenské témy, otázky zaoberajúce sa zmyslom a naplnením ľudského života, ktoré tlmočí prostredníctvom svojich obrazov. Často pracuje s textom, najmä vtedy, ak u nej prevládne presvedčenie, že obsah (posolstvo) nie je možné dostatočne jasne a bez viacerých významov vyjadriť čisto maliarskymi prostriedkami, text napĺňa jej potrebu istoty, že výpoveď bude interpretovaná jednoznačne, bez viacerých možných významov (Veľkosť a sila človeka sa skladá z mozaiky drobných činov). Význam posolstva je v jej kompozíciách často zdôraznený rámovaním ústredného ideového maliarskeho motívu či textu– tvorenými reliéfnymi abstraktnými i ornamentálnymi štruktúrami (Oddeľovanie kúkoľu od pšenice, Svedectvo o dobe).

Prekvapujúco odlišnú polohu, oslobodenú od popisnosti predstavujú čisto maliarsky poňaté abstraktné kompozície farby a svetla (Eskalácia napätia pred záverom ľudských dejín, Myšlienky filozofov, Stret názorov).