Robert Brun prezentuje svoje diela verejnosti skôr sporadicky, spravidla v dlhších časových intervaloch a to najmä vtedy, keď považuje určitú etapu za zavŕšenú. Vývin jeho maliarskej tvorby, ktorej sa programovo venuje od 90. - tych rokov, sme mohli dlhodobo sledovať najmä na kľúčových výstavách z rokov 2012 v PGU v Žiline, 2018 v Rosenfeldovom paláci a v roku 2024 v Galérii Mesta Bratislavy. Každá z nich mapovala obdobie približne jednej päťročnice. Už v roku 2012 kurátor výstavy Ivan Jančár konštatuje: „Figúra sa „rozpúšťa“ s podržaním jej základných znakov, pomaly, v skratke a deformácii tvaru opúšťa plochu a zostávala tam len jej fosília, ozvena konkrétneho tvaru, ktorá sa dá dešifrovať len podvedome.“ V ďalších desaťročiach sledujeme úplný odklon aj od čo len tušeného tvaru, obsahom maľby sa stáva zobrazenie pohybu, hmýriacich sa štruktúr, nekonečných priestorov a v posledných rokoch najmä dynamicky vlniaci sa, vírivý pohyb.
V roku 2018 sa Katarína Rusnáková k cyklu vystavených Diptychov I- IV ( z rokov 2017 - 2018) vyjadrila, že „ ich možno považovať za vyvrcholenie autorových doterajších tvorivých snáh“. O šesť rokov neskôr Ivan Jančár, kurátor výstavy Intervencie v GMB uzavrel svoj text v katalógu k výstave myšlienkou: „ Vzrušujúci pohyb a vnútorné vibrácie doviedol Robert Brun najmä v posledných obrazoch do takej polohy, že ju už podľa môjho názoru týmto smerom ťažko ďalej posunúť...“Dnes, o dva roky neskôr môžeme konštatovať, že sa mu to opäť úspešne podarilo.

Výstava Odniekiaľ niekam, narúša nepísané pravidlo „výhradnej novosti“ a jednotného média prezentovaných diel, spája dve diametrálne odlišné polohy autorovej tvorby aj ich odlišné časové ukotvenie, pričom oba protipóly môžeme, aj keď ako sa ukázalo, s len „dočasnou“ istotou považovať za jeden z viacerých vrcholov tvorby.
V podkroví kaštieľa je inštalovaný výber štyroch najnovších monumentálnych akrylových plátien, dvoch diptychov Priestor z rokov 2025 – 2026, pohybujúcich sa v rovine geometrickej abstrakcie, pričom oba sa dajú s nadhľadom, voľne vnímať ako pozitív - negatív. Tentokrát Robert Brun svojim kruhovým kompozíciám radikálne prispôsobil formát - už sa nepozeráme na monumentálne štvorcové plochy z ktorých sa vynárajú krúživé kompozície. Oslobodil samotný kruh, všetko zbytočné, potencionálne rušivé nechal zmiznúť. Autorov modus operandi zostáva rovnaký, zväčšené, pôvodne počítačom generované prvky pomocou šablón prenáša na plátno, kde zostáva priestor pre racionálnu maľbu, do ktorej necháva vstúpiť aj prvok náhody. Naďalej pracuje prostredníctvom diptychov, ktorých farebnosť zostáva kontrastná, no stáva sa bohatšou. Kým v jednej dvojici pracuje s čistými farbami - bielou, čiernou a červenou, v druhej pracuje okrem čiernej a červenej prekvapujúco s odtieňmi žltej. Monumentálny rozmer obrazov fascinuje, hypnotizuje diváka, nárokuje si jeho absolútnu pozornosť, vťahuje ho do svojho vnútra - inej dimenzie. Aj keď sú jednotlivé prvky obrazovej plochy generované počítačom, ako celok vyznievajú skôr organicky, vo vzájomnej interakcii pripomínajú živý organiznus.
Na prízemí je situovaný výber autorových expresívnych figurálnych prác na papieri, z obdobia rokov 1984 – 1989, ktoré sú ako súbor verejnosti prezentované po prvý krát. Vystavené diela pochádzajú zo zbierok Považskej galérie umenia v Žiline, Stredoslovenskej galérie v Banskej Bystrici, Liptovskej galérie P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši, Galérie Mesta Bratislavy a Kysuckej galérie v Oščadnici.
Spoločným menovateľom je charakteristická, neopakovateľná technika, v ktorej Robert Brun spája striekanie, prácu so šablónami, majstrovskú kresbu a rafinované narábanie s farbou do jednotného nezameniteľného silne expresívneho výrazu. Treba povedať, že všetky sú výsostne figuratívne, pričom autor figúru deformuje, fragmentarizuje spája do neočakávaných kompozícií, ktoré sa pohybujú na rozhraní medzi kresbou a maľbou. S odstupom času ich môžeme vnímať ako verné zrkadlo svojej doby, konkrétne ako protipól jej normalizačného étosu, ktorý reflektujú aj témy a názvy diel (Veľký manipulátor, O mocných a malomocných, Bestia Triumphas, Opona, ale aj odľahčenejšie Plesov hry márnivé). Vznikali v rovnakej dobe ako autorove ilustrácie, ktoré získavali najvyššie ocenenia doma i v zahraničí. Aj keď sú voľné kresby a ilustrácie vo svojej podstate neporovnateľné, nesú svojskú formu odvahy, expresivity a istý skôr podprahovo prítomný pocit démonickosti, strašidelnosti spojený s formou elegancie, ktorá je ako charakteristický znak prítomná v každom výtvarnom prejave Roberta Bruna.
Svojim aktuálnym výstavným počinom Robert Brun opäť potvrdzuje, že umenie nie je o jednoduchých odpovediach, ale o neustálom hľadaní a posúvaní hraníc. Výstava "Odniekiaľ niekam" ponúka zriedkavú možnosť nahliadnuť do bohatej umelcovej tvorby, ale hovorí nám aj to, že skutočný umelecký prejav je vždy krok pred očakávaním, vždy smeruje "odniekiaľ niekam".

Mgr. Zuzana Sýkorová

Robert Brun (*1948 Žilina) sa v súčasnosti venuje maľbe a pedagogickej činnosti, v minulosti aj grafike, ilustrácii, návrhom poštových známok a výtvarnej architektúre.
V rokoch 1966 až 1972 študoval na VŠVU v Bratislave, v Oddelení voľnej grafiky a knižnej ilustrácie pod vedením profesorov Vincenta Hložníka a Albína Brunovského. Po ukončení štúdia sa venoval najmä ilustrátorskej činnosti a voľnej grafike. Po roku 1990 vedome zanechal ilustrátorskú i figurálnu tvorbu a programovo sa začína venovať abstraktnej maľbe. Vo svojej výtvarnej reči si vytvoril vlastný systém znakov, kódov a symbolov. Od roku 2003 pedagogicky pôsobí na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici, je vedúcim Ateliéru GPS (grafika, priestor, synergia), V roku 2004 sa habilitoval na VŠVU v Bratislave. V rokoch 2003 - 2019 pôsobil ako vedúci Katedry grafiky. 

Za svoju ilustrátorskú a grafickú tvorbu získal množstvo domácich i zahraničných ocenení. V rokoch 1979, 1981, 1984, 1986, 1989 Čestné uznanie, Najkrajšia kniha Československa, v roku 1981 Prvú cenu v súťaži Najkrajšia kniha Československa, v roku 1987 Cenu vydavateľstva SMENA a Zlaté jablko BIB. V 1988. získal Cenu vydavateľstva TATRAN, o rok neskôr Bronzovú medailu IBA v Lipsku a Cenu Ľudovíta Fullu. V roku 1993 na jeho konto pribudla Grand Prix Prvej medzinárodnej súťaže grafického bienále v Maastrichte v Holandsku, v roku 1995, 2008 a 2010 opäť Prvá cena v súťaži Najkrajšia kniha Slovenska. V roku 1998 sa jeho zbierka cien rozšírila o Cenu v kategórii „Inter – Contact – Graphic“ v Prahe, na začiatku milénia o 1. cenu na Miniprint International Cadaques v Španielsku. V roku 2003 mu bola udelená Riadna cena na Medzinárodnej súťaži grafického trienále v Krakove, v 2006. Excelentná cena, v súťaži Koreapost v Soule, zatiaľ posledná pribudla v roku 2009 – Pourchase Prize, Space International Print Triennial v Soule.
Tvorba Roberta Bruna je zastúpená v mnohých zahraničných (Múzeum umenia Arizonskej univerzity v Tucsone, USA; Chihiro Art Museum v Tokiu, Japonsko; Národná galéria v Prahe, ČR; International Print Triennial Society, MTG v Krakove, PL; The Space International Print, v Soule, Kórea) a domácich zbierkach (SNG, Galéria M. A. Bazovského v Trenčíne, Východoslovenská galéria v Košiciach, Nitrianska galéria v Nitre, Stredoslovenská galéria v Banskej Bystrici, Považská galéria umenia v Žiline, Oravská galéria v Dolnom Kubíne, Kysucká galéria v Oščadnici, Galéria P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši, Turčianska galéria v Martine) a v mnohých súkromných zbierkach na Slovensku i v zahraničí.

Foto: Richard Köhler