K piatim výtvarníkom z pôvodnej sedmičky (Igor Cvacho, Jaro Gaňa, Milan Janík, Stano Lajda a Jozef Mundier) pribudlo postupne ďalších osem členov a členiek (Michael Daskalakis, Daniela Krajčová st., Andrej Mazúr, Daniela Mládenková, Miroslav Mládenek, Marek Ryboň, Petronela Vlhová a Vladislav Zabel).
Rozšírením členskej základne združenie stratilo charakter čisto kamarátskej skupinky a z CONT ARTu sa stala otvorená skupina združujúca súčasných profesionálnych výtvarníkov s priateľskými aj profesionálnymi vzťahmi, bez ohľadu na vek, pohlavie, politické presvedčenie či náboženskú príslušnosť. CONT ART chce zostať priestorom pre vzájomnú výmenu umeleckých názorov, poznatkov či skúseností a zároveň môže byť, práve vďaka spoločným výstavným projektom, aj inšpiráciou a podnetom ku ďalšej tvorbe. V duchu pôvodnej myšlienky aj naďalej tu dominujú tradičné formy výtvarného umenia, od maľby cez sochu, grafiku až k dizajnu.
STRETNUTIE je výstavou všetkých súčasných trinástich výtvarníkov a výtvarníčok, ktorí aktívne tvoria v rôznych odvetviach. Prezentované diela sú len nepočetnou ukážkou niektorej z línií ich tvorby, pričom je zrejmé, že každý/ každá má svoj vlastný štýl a preferencie.
Prekvapivo a zároveň celkom prirodzene sa na výstave dokázali jednotlivé diela autorov zosúladiť v menších skupinách i vzdialených priehľadoch. Umožnil to pôvabne členitý priestor Kysuckej galérie a inštalácia výstavy na dvoch podlažiach – na prízemí a v podkroví. Diela autorov a autoriek sa tak mohli umiestniť relatívne autonómne, hoci výborne medzi sebou komunikujú. Pre výstavu nebola určená spoločná téma (ako v roku 2018 na výstave v Rosenfeldovom paláci v Žiline, kde bola téma Krídla). Počet vystavujúcich - trinásť limitoval počet vystavených diel. Slobodný autorský výber tak obmedzili najmä technika a rozmery diel, ktoré mali umožniť vyskladať celok. Svojimi maľbami, v rôznych technikách, sa predstavujú S. Lajda, D. Krajčová, V. Zabel, M. Janík, I. Cvacho aj M. Daskalakis. Sochárske diela a priestorové objekty z rôznych materiálov vystavujú J. Gaňa, J. Mundier, M. Ryboň, M. Mládenek a M. Daskalakis. Monumentálne grafiky sú z dielne A. Mazúra a k dizajnérskej tvorbe môžeme zaradiť sklenené misy a objekty P. Vlhovej a pôsobivé prírodniny šperky D. Mládenkovej.
Niektorí z výtvarníkov nadviazali na svoje predchádzajúce diela a cykly, iní zas predstavili nové smerovanie ich tvorby. Ich diela sú vážne i hravé, ponúkajú kultivovaný, estetický zážitok a potešenie, ale pritom zároveň aj priestor pre zamyslenie a fantáziu. Výstava STRETNUTIE CONT ART v podstate uzatvára takmer tri desaťročia existencie výtvarného združenia. Ale zároveň je dôkazom, že jeho členovia majú potenciál, možnosti a schopnosti pre tvorivú spoluprácu aj do budúcna.                                           

Darina Arce                                                    

Michael Daskalakis (8.8.1955)
Na Slovensko prišiel z Nemecka a jeho tvorba sa spája s keramikou, v súčasnosti experimentuje s maľbou a to ako na plátno či na rôzne prírodné, zaujímavé kamene.

Daniela Krajčová (st.) akad. mal., (1955)
Patrí medzi výrazné osobnosti v Žilinskom regióne. Venuje sa najmä maľbe, ale aj kresbe a keramike, v niektorých sochárskych dielach zapája do diel drotárske techniky. Vo svojej tvorbe je konzistentná, osobitá a zároveň veľmi kreatívna. Výraznou črtou jej malieb je harmonická farebnosť a kresebný rukopis. Experimentuje v témach s nekonečnou fantáziou.

Jaroslav Gaňa, akad. soch. (1957)
Od stredoškolských čias až po absolvovanie VŠVU v Bratislave sa venuje sochárskej tvorbe. Je nesmierne tvorivý, jeho diela prechádzajú výraznými premenami. Využíva rôznorodé materiály ako kameň, drevo, kov, sklo, plasty, veľkoplošný smalt, alternatívne doplnkové materiály. Experimentálne pracoval s polymethylmetakrylátom (PMMA) či papermaché.

Stano Lajda, akad. mal. (1959)
Napriek tomu, že absolvoval štúdium na bratislavskej VŠVU v odbore reštaurovanie, venuje sa najmä voľnej maliarskej tvorbe. Dlhodobo je v centre jeho záujmu Leonardo da Vinci a jeho dielo Posledná večera, ktorej vizuálnu rekonštrukciu v tretinovej veľkosti vytváral desať rokov. Napísal dve populárno-náučné knihy o živote a tvorbe Leonarda. Zároveň pôsobí aktívne ako ilustrátor kníh iných autorov. Pedagogicky pôsobil na umeleckej škole a je dlhoročným lektorom pri KKS v Žiline.

Jozef Mundier, akad. soch. (1960)
Na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave absolvoval štúdium reštaurovania sochy. Avšak popri reštaurátorskej tvorbe sa od počiatku venoval tvorbe úžitkového dizajnu i vlastnej voľnej sochárskej tvorbe, ktorá je výrazne estetická. Hlavným materiálom, ktorý ho oslovuje a ktorý pretvára do abstraktných objektov a sôch, je najmä drevo. Ak aj siahne po kameni či iných prírodninách vždy ich pretvára do osobitej podoby a často mení ich charakter cez povrchové farebné úpravy.

Igor Cvacho (nar. 1961)
Venuje sa maľbe a grafike, ilustrácii aj hudbe. Absolvoval STU v Bratislave, ale už viac ako tridsať rokov sa venuje vlastnej tvorbe – maľbe, grafike ilustrácií i hudbe. Zúčastňuje sa rôznych sympózií po celkom svete. Vo svojej maliarskej tvorbe prechádza od abstrakcie k figurálnym kompozíciám, a je pre neho charakteristická výrazná, pestrofarebnosť spojená s expresívnymi ťahmi a štruktúrou maľby. Dominantná farebnosť v maľbách je v kontraste k monochrómnym grafikám, ktorým sa v minulosti venoval viac.

Milan Janík, akad. mal. (1964)
Absolvent ateliéru maľby na VŠVU v Bratislave neustále hľadá a skúma nové možnosti klasických techník maľby. V maliarskom diela sa spája expresivita s intuíciou výrazu a dedičstvom impresionizmu. Je vynikajúci kolorista a v jeho námetoch, plných fantázie sa striedajú figurálne i prírodné motívy.

Miroslav Mládenek, Mgr. art. (1967)
Po strednej umeleckej škole a štúdiu na VŠVU v Bratislave si vytvára svoj ateliér v Rajci, kde sa hlavným materiálom, ktorý spracováva a ktorý ho inšpiruje stáva drevo. Je výnimočný v technických aj technologických riešeniach, experimentuje a jeho tvorba prechádza cez rýdzo utilitárne umelecké predmety až k voľným sochám komorných i monumentálnych rozmerov.

Daniela Mládenková, Mgr. art. (1974)
Po absolvovaní ŠUP v Bratislave sa z odboru keramika presunula k štúdiu VŠVU v Bratislave a začala sa venovať tvorbe šperku. Jej brošne sa vyznačujú využívaním a kombinovaním rôznych prírodnín, do ktorých vkladá farbu, striebro, meď či iné prírodniny. Neskutočné tvary prírody dokáže pretransformovať do nečakaných foriem, elegantných, hravých a jednoznačne unikátnych.

Vladislav Zabel, Mgr. art. (1975)
Po absolvovaní strednej umeleckej škole v Kremnici pokračoval v štúdiu kunsthistórie na Filozofickej fakulte UK a maľby na VŠVU v Bratislave. Hlbšie poznanie ikonografie a dejín umenia ovplyvňuje aj jeho voľnú tvorbu, ktorú prepája s dobou neskorej renesancie, baroka či klasicizmu. Osobitný dôraz na kolorit palety a spojenie s klasickou maľbou sa stali jeho východiskom.

Marek Ryboň, Mgr. art. (1979 )
Hoci na VŠVU v Bratislave študoval voľnú grafiku, profesionálne sa už roky venuje najmä priestorovej, sochárskej tvorbe z dreva. Kresba letokruhov a cestičky drevokazného hmyzu či zásahy vypaľovaním do hmoty sú lineárne prvky, ktoré sú pre mnohé jeho objekty, polychromované i v čistej drevenej úprave, charakteristické. Drsné zárezy a deformácie zjemňuje často výraznou farebnosťou.

Petronella Vlhová, Mgr. art. (1980)
Po absolvovaní SUŠ sklárskej v Lednických Rovniach pokračovala na VŠVU, kde sa jej sklárska tvorba mohla naplno rozvíjať. Zaoberá sa tvorbou úžitkového a umeleckého skla, dizajnom a interiérovými prácami zo skla, farbami na sklo, tvorí aj sklenené šperky. Popri tom sa venuje keramickej tvorbe a voľnej maľbe.

Andrej Mazúr, Mgr. art. (1984)
Po absolvovaní kremnickej ŠUP pokračoval v štúdiu voľnej grafiky a ilustrácie na VŠVU v Bratislave. Venuje sa najmä grafike, rôznym grafickým technikám od klasických foriem až k rôznym experimentom. Jeho námety sú prepojené s prírodnými motívmi, často vytvára až snové, nepriechodné obrazy v ktorých je hĺbka a pokoj.