Výstava Príbeh svetla je prvou autorovou prezentáciou v priestoroch Kysuckej galérie. Predstavuje výber tvorby posledného desaťročia, s prevahou diel, ktoré vznikli počas  uplynulých troch rokov. Dominantný priestor ponechaný maľbe, dopĺňa menšia kolekcia kresieb, ktoré sa vymanili zo svojej pôvodnej funkcie prípravných štúdií, a napriek prvotnému zámeru autora sa stali autonómnym umeleckým vyjadrením. Maľbu reprezentuje komorný cyklus portrétov venovaný autorovej mame a krajina vo svojich najrôznejších polohách. Po prvý krát je v ucelenej podobe verejnosti predstavený aj súbor komorných akvarelov - krajín, smerujúcich k istej forme pocitovej abstrakcie.

Vo svojej maliarskej tvorbe sa Jozef Srna venuje vymedzenému okruhu tém, ktoré postupne variuje. V povedomí kultúrnej verejnosti je ukotvený najmä ako maliar veľkoformátových mnohofigurálnych scén s výrazným sociálnym podtónom, reagujúcich na negatívne spoločenské diania i ducha doby, v ktorej žijeme. Druhá autorova veľká téma sa dá súhrnne,  zjednodušene označiť ako krajina, ktorá však v sebe nesie množstvo podôb a najmä nezodpovedá konvenčným očakávaniam plynúcim z tohto pojmu. Morské hladiny i hlbiny, krajiny s ďalekým horizontom, v posledných rokoch doplnené osamelo stojacou postavou, fantastické premeny oblohy poskytujú priestor na  skúmanie výrazových možností spolupôsobenia svetla a farby prostredníctvom atmosférických javov. Vo figurálnych aj krajinárskych motívoch cítiť autorovu hlbokú znalosť dejín umenia, dôkladné poznanie tvorby jemu blízkych umelcov, ktoré v spojení s expresívnym, súčasným rukopisom vyvolávajú zvláštne napätie. Línia krajinárskej tvorby smeruje až do polohy expresívnych abstraktných kompozícií. Zjednocujúcim motívom a  poznávacím znamením Srnovho rukopisu je svojská práca so svetlom. Svetlo sa stáva nielen výrazným rukopisnotvorným prvkom, dotvára scénu, privádza našu pozornosť k centru deja, upozorňuje nás na  kľúčové momenty obrazovej plochy, buduje priestor, navodzuje atmosféru, alebo je len jednoducho prítomné. Dá sa vnímať ako neustály aj keď často len nenápadne prítomný, či skôr tušený motív. Napriek (alebo vďaka) všetkému vyššie povedanému, sa svetlo mimovoľne stáva samostatným námetom Srnových obrazov.