obra223. 10. – 30. 11. 2009-10-27 kaštieľ Oščadnica
kurátor: Zuzana Sýkorová

Autorská výstava ilustrácií, grafík, kresieb a malieb Františka Hübla venovaná k jeho nedožitým sedemdesiatym piatym narodeninám je v poradí jedenástou, ktorou Kysucká galéria prezentuje dielo a osobnosť výborného ilustrátora, grafika, kresliara a maliara, jedného zo svojich zakladateľov, ktorého rozsiahlu výtvarnú pozostalosť od roku 1981 spravuje vo svojom zbierkovom fonde.


obra1František Hübel sa narodil roku 1934 v Krásne nad Kysucou, zomrel roku 1978 v Bratislave. Po ukončení štúdia v Grafickom oddelení VŠVU v Bratislave u prof. Vincenta Hložníka (1953 – 1959) pôsobil v rokoch 1962 až 1968 ako výtvarný redaktor vydavateľstva Mladé letá, neskôr v slobodnom povolaní. Bol dlhoročným členom výtvarnej komisie vydavateľstva Slovenský spisovateľ v Bratislave. Venoval sa ilustrácii, grafike, voľnej kresbe, maľbe a monumentálnej tvorbe. Vystavoval s tvorivou skupinou Život, zúčastňoval sa na výstavách slovenskej ilustračnej tvorby doma i v zahraničí. Za ilustrátorskú tvorbu získal viacero ocenení (1959 Zlatá medaila za ilustráciu, Lipsko, 1966, 1968, 1971, Ceny vydavateľstva Mladé letá, Bratislava...). Jeho maliarske dielo bolo pre verejnosť objavené po jeho predčasnej, tragickej smrti.

 

o1galeriaZámerom výstavy je snaha o odkrytie na prvý pohľad skrytého, zdanlivo nelogického vývoja výtvarného programu, zviditeľnenie vnútorných súvislosti medzi autorovou tzv. úžitkovou a voľnou tvorbou, ktoré sa v krajných polohách navonok javia ako dva paralelné, samostatne existujúce svety. Kresby a maľby vznikajúce v priebehu ani nie jedného desaťročia objavené po umelcovej tragickej smrti boli pre kultúrnu verejnosť, ktorá dovtedy poznala predovšetkým jeho ilustrátorskú tvorbu prekvapením. Bytostný figuralista, preferenciou výrazových prostriedkov grafik, sústredený na detail a drobnokresbu, myšlienkovo i formálne spätý s realizmom, dospel postupnou štylizáciou figurálnych a architektonických motívov k čistým geometrickým tvarom, farebne jasne definovaným plochám, v určitých momentoch k čistej geometrickej abstrakcii. Dva zdanlivé protipóly tvorby vychádzajúce z rovnakých tematických a formálnych základov, sú v podstate začiatkom vývoja s logickým, i keď predčasným záverom. Pri pozornom vnímaní nachádzame vnútornú logiku postupnej premeny, ktorá nebola vecou náhody, ale cieľavedomého výtvarného výskumu.