Spoločným znakom plastík Ladislava Saba je ich existenciálna filozofická podstata, provokatívna metaforickosť i prevládajúca inklinácia k architektonickej kompozícii sochárskej tvorby. Jeho práce možno zaradiť do kontextu línie meditatívne orientovanej tvorby so sústredením a dôrazom na vystihnutie duchovnej stránky ľudskej existencie prostredníctvom alegorických figúr a používaných symbolov.
Tvorbu sochára Ladislava Saba ovplyvnila v priebehu vývoja celá škála podnetov z oblasti výtvarného umenia, histórie mytotológie, náboženstva, tiež súčasnosti v presahoch najrôznejších významových okruhov.
Sochár Sabo má dar videnia a cit, v ktorom v pravý okamih nájde patričnú mieru a váhu tak, aby jednotlivé sochy mali svoj vnútorný rytmus, tektoniku a skladbu hmôt.
Z jeho diel vyžaruje úcta a pokora k tradičným hodnotám, zmysel pre remeslo a jeho podriadenie vlastným predstavám, ktoré sa napĺňajú ohlásenými postupmi. Organické tvary sa v Sabovej tvorbe striedajú a dopĺňajú s geometrickými schémami.

V tvorbe Ladislava Saba sa vyskytujú témy, ku ktorým sa mnohokrát vracia, pojednáva v rozličných materiáloch. Odraz tajomných rozmerov bytia, rozmer pozemskosti i večnosti je skrytý za vizuálnou stránkou tohto sveta. Autor preto často siaha po Biblii, aby sa na tento rozmer pozrel cez možnosti kresťanskej viery.
Biblia i súčasná realita, mýty a skutočnosť - obe kategórie sa v tvorbe Laca Saba spájajú so zobrazením ženy. Autor v nej vidí symbol a metaforu, krásu i nehu, absolútne stelesnenie skutočnosti zrodu a pravzor života. Ženský akt je teda pre Saba viac než len spodobnenie nahej ženskej postavy. Je to podobenstvo drámy života so svárom i jednotu jeho tvorivých síl.
Keď modeluje akt, pretiahne trup, nasadí krivku brucha alebo mocne vzopne oblúk zdvihnutých paží. Robí tak preto, aby celok rozvlnil jednotu melódie, dynamickej krásy, vrúcnej a teplej, pružnej a útočnej, ale i provokatívnej i nežnej. Ladislav Sabo je prístupný mnohosti a bohatosti charakterov i myšlienok našej súčasnosti.

Alena Hejlová