Venoval sa monumentálnej, portrétnej a komornej sochárskej tvorbe. Predmetom jeho dlhodobej výtvarnej úvahy sa stáva problém zobrazenia spočiatku hlavy, osamotenej stojacej figúry a neskôr stojacich, sediacich a ležiacich dvojíc. Už na prelome 50.-tych a 60.-tych rokov dospel k charakteristickej tvarovej redukcii, oslobodenej od detailu, s dôrazom na premyslenú obrysovú líniu. Vo svojich plastikách sa usiloval o uzavretý robustný objem a tvar. Aj v komornom prejave dosahoval vďaka prelamovaniu hmoty s mäkkými obrysovými líniami monumentálny výraz.  Spôsobu modelácie, výstavbe sochy a jej výrazu prispôsoboval výber sochárskeho materiálu. Medzi prvými používal v tej dobe zatiaľ netradičné materiály ako epoxid, ferrocement, plastbetón. Ich kvality využíval na zvýraznenie kontrastov hladkých a drsných povrchov, pôsobenie svetla, pôsobenia a striedania hladkých objemov, plôch a hrán.

Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, v Ateliéri prof. Fraňa Štefunku absolvoval v roku 1954. V roku 1959 sa stal zakladajúcim členom Skupiny Mikuláša Galandu, v roku 1975 spoluzakladateľom Kysuckej galérie.

Čutek, Anton, Sediace dievča,1965 - 1966, plastbetón, 83,5 x 27,5 x 37,5 cm

Čutek, Anton, Dve ženy, 1960, ferocement,                      Čutek, Anton, Picasso, 1965 - 1970, epoxyd,

49 x 40 x 19,5 cm                                                                   31 x 25, 5 x 29, 5 cm