Halda z obdobia  70.-80. r. 20. st reprezentuje „hyperrealistickú“ polohu autorovej tvorby, právom všeobecne prijímanú a považovanú za jednu z vrcholových, ktorá sa nielen pre širšiu verejnosť stala signifikantnou pre autorov výtvarný prejav. Obraz má typickú tlmenú farebnosť, v tomto prípade obmedzenú na tóny sivej, doplnenú farebným akcentom modrej a žltej. Zobrazuje povestnú, v dobe svojho vzniku časovo neohraničenú, všednú, nesmierne šedivú, pomaly plynúcu realitu dní, periférne, priemyselné, patrične zdevastované prostredie, ktorého ústredným motívom je halda bližšie neznámej stavebnej hmoty a dva žlté zásobníky, s neurčitým strojom. Prostredie je symbolicky chránené pozostatkom plotu, ktorého rezíduá v podobe ošarpaných betónových stĺpov, sa skôr nakláňajú ako týčia rôznymi smermi. Atmosféra zachytená vernejšie ako na dobových fotografiách, zrkadlo doby, bez pokusu urobiť ju krajšou. Bezútešnosť námetu je v kontraste s kompozíciou, perfekcionistickým spôsobom maľby. Obraz sa dá napriek skromným rozmerom bezpochyby zaradiť k autorovým vrcholným dielam.

Dielo Na trhu II., reprezentuje rannú „impresionistickú“ polohu doposiaľ nezastúpenú v žiadnej z verejne dostupných galerijných zbierok. Pochádza z rovnomenného cyklu, ktorý zachytáva žánrové výjavy z trhu, aký v dnešnej podobe už nepoznáme. Výjav sa odohráva vonku, v priamom slnečnom svetle, v záplave svetla, farebných pást a štruktúr, postavy, prostredie a situácie skôr tušíme ako vidíme. Generačný súputník a priateľ, maliar a konceptuálny umelec  Peter Bartoš oprávnene nazval J. Srnu st.  jediným  pravým  slovenským impresionistom.

Zakúpením diel sa podarilo podporiť jednu z hlavných činností zbierkotvornej inštitúcie a to systematicky, koncepčne nadobúdať zbierkové predmety. Výber diel bol podmienený ich originalitou, kvalitou a výpovednou hodnotou, s  ohľadom na dramaturgiu výstav, charakter zbierok a v súlade s dlhodobou akvizičnou politikou galérie.

 Akvizíciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu

Projekty spolufinancoval Žilinský samosprávny kraj