Jednotlivé, realisticky zobrazené postavy Dušan Pacúch rôznym spôsobom - opakovanou tlačou multiplikuje, vytvára nekonečné variácie dvojíc, menších či väčších skupín, pričom jednotlivci strácajú individuálny charakter, nadobúdajú znaky istej uniformity. Vytvára interakcie, ktorých výsledkom je často napätie, pocit osamotenia, nekonečného čakania.... Tento dojem spoluvytvára aj indiferentné, neutrálne pozadie, tvorené rastrami rôznej intenzity, štruktúrami, mäkkými, či naopak ostrými líniami.
Prostredníctvom svojich osamelých postáv poukazuje na problematické používanie nových technológií, život v bubline, či rovno virtuálnej realite, kritizuje nástrahy počítačových hier a sociálnych sietí, ktoré sú pre mnohých mladých ľudí atraktívnejšie a lákavejšie ako skutočný svet vo svojej komplikovanosti. Technológie umožňujú vytvárať svoj vlastný vesmír plný zábavy, selektovaných informácií, zbavený nepríjemností a povinností. Nenápadne nahrádzajú reálny život v skutočnom svete, ustupuje potreba socializácie, konečným dôsledkom je len bezbrehý individualizmus, osamelosť a dôraz na vlastné ego.
Aktuálne témy odcudzenia, osamelosti, problému vytvárania paralelných súkromných svetov, neprimerane kladený dôraz na individualizáciu jednotlivca, sprostredkuje Dušan Pacúch klasickými grafickými technikami, tlačou z hĺbky, pečiatkovou tlačou, čo mu umožňuje prechádzať od ostrých čistých línií až po maliarsky pôsobiacu stopu. Zdanlivý kontrast medzi obsahom a formou spoluvytvára aj mäkkosť a neohraničenosť ručného grafického papiera. V rámci svojich otvorených grafických cyklov autor voľne prechádza od malých formátov až ku skutočne monumentálnym plochám.
V zatiaľ najnovšom grafickom cykle, autor kriticky uvažuje nad pozitívami i negatívami, ktoré prináša členstvo v Európskej únii . Notoricky známe hviezdy zoskupené v kruhu na vlajke EÚ, autor voľne fragmentarizuje a variuje. V jeho kompozíciách hviezdy často tvoria priestorové vymedzenia, až fyzické obmedzenia, symbolicky poukazujú na hranice, ktoré Únia vytvára, nielen tie, ktoré majú chrániť jej obyvateľov pred okolitým svetom, ale aj tie, ktoré prostredníctvom svojej legislatívy, svojimi ustanoveniami limitujú život všetkých jej členov.
Tvorba Dušana Pacúcha s istým odstupom a nadhľadom nazerá na individualizmus súčasnej modernej civilizácie. Jednotlivé grafické cykly vytvárané ako sled záberov so súvislou dejovou líniou, dôsledne zrkadlia viaceré globálne problémy našej doby, zároveň pripomínajú nutnosť sebareflexie jednotlivca.
Dušan Pacúch sa narodil v roku 1954 v Martine. Po ukončení Strednej školy umeleckého priemyslu v Bratislave, sa rozhodol pokračovať v štúdiu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Štúdium úspešne absolvoval v roku 1980 v Ateliéri voľnej grafiky a knižnej ilustrácie profesora Oresta Dubaya. V roku 1983 absolvoval vďaka štipendiu talianskej vlády študijný pobyt v Taliansku, v rokoch 1987 – 1988 vďaka štipendiu francúzskej vlády študijný pobyt vo Francúzsku. V rokoch 1981 – 1990 pôsobil ako odborný asistent na Katedre grafiky VŠVU v Bratislave.
Vystavoval na samostatných i skupinových výstavách v mnohých krajinách Európy a v USA, jeho tvorba sa ocitla v prestížnych výberoch svetového súčasného umenia. Stal sa finalistom medzinárodných súťaží, (v roku 2016 CELESTE PRIZE 2016, Londýn, v roku 2017 bol finalistom Premio Marchionni, Miláno). V roku 2018 získal za svoju tvorbu Cenu Slovenskej výtvarnej únie na VII. Bienále voľného výtvarného umenia.
Jeho diela nájdeme v zbierkach viacerých renomovaných inštitúcií ako aj v súkromných zbierkach doma i v zahraničí.
Venuje sa voľnej maľbe a grafike, najmä klasickým grafickým technikám, ako sú mezzotinta, lept, suchá ihla. Žije a tvorí v Bratislave, pôsobí ako umelec v slobodnom povolaní.

Zuzana Sýkorová