Výber zachytáva obdobie od roku 2002, od vstupu Xénie Bergerovej na výtvarnú scénu, až po súčasnosť. Umožňuje sledovať, ako sa pozvoľne kryštalizoval, rozvíjal a premieňal jej maliarsky rukopis. Xénia Bergerová patrí k autorom/kám, ktorí nemajú potrebu reagovať na umelecké trendy. Sleduje svoj autonómny maliarsky program, postavený najmä na farbe, radosti z tvorivého procesu, obsahovo sa voľne pohybujúci od predmetného zobrazenia po čistú abstrakciu.
Dominantným nositeľom výrazu malieb a hlavným vyjadrovacím prostriedkom výtvarného jazyka Xénie Bergerovej je od začiatku farba. Intenzívna, čistá, priezračná, dramatická, expresívna. Používa ju spontánne, s ľahkosťou, bez obmedzení a s neomylnou intuíciou, často bez zaužívaných konvencií. V bohatých štruktúrach, odtlačkoch, vrstvách, ľahkých akvarelových efektoch, od monochrómu k hraniciam pestrosti až po meditatívne zlátené plochy. Kým v minulosti sme v jej obrazoch okrem samotnej farby nachádzali fragmenty figúr, zvierat, vtákov, architektúr, ktoré spolu s ornamentálnymi arabeskami a motívmi z ďalekých krajín tvorili tajomný znepokojujúci priestor, smerom k súčasnosti sa jej maľby stávajú abstraktnými až meditatívnymi. Autorka na základe momentálnej nálady smeruje ku geometrickej, inokedy k expresívnej, lyrickej abstrakcii. Zmyslovosť a niekedy až vizuálnu okázalosť malieb, zdôrazňuje prítomnosť zlatej, ktorá dovoľuje vyniknúť spodným vrstvám farieb, zrkadlí, zachytáva aj odráža svetlo, dotvára priestor, stáva sa plochou - samotným obrazom odkazujúcim k inej, vyššej existencii.
V rámci svojho programu Xénia Bergerová nepracuje v rozsiahlych maliarskych cykloch, maliarsky problém rozvíja prostredníctvom obrazov solitérov, prípadne malých sérií. Originalitu svojich maliarskych kompozícií podvedome stavia na znalostiach vnímania farby, jej v histórii meniacich sa odkazoch a významoch. Kontinuálne prítomným znakom jej malieb, či už predmetných alebo abstraktných sa stáva nezvyčajne výrazná schopnosť sprostredkovať náladu obrazu.

Xénia Bergerová sa narodila v roku 1977 v Bratislave.
V roku 2001 absolvovala štúdium na Katedre maľby Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, v priebehu ktorého absolvovala študijný pobyt na Akadémii Sztuk Pieknych v Krakove. V roku 2006 obhájila titul ArtD. V roku 2015 bola habilitovaná na docentku pre odbor Voľné výtvarné umenie, VŠVU, Bratislava. V roku 2011 získala za svoju tvorbu Cenu kritiky medzinárodnej súťažnej prehliadky „Premio Internationale d´Arte, San Crispino“ vTaliansku, v roku 2016 získala Cenu Martina Benku.
Samostatne vystavovala v Bratislave, Nitre, Trenčíne, Prešove, Varšave, Martine, Kežmarku, Rzeszove, Cieszyne, Českých Budějoviciach, Bruseli, Ľubljane, Sofii, Varne, Berlíne, Viedni a ďalších mestách. Zúčastnila sa kolektívnych výstav v Bratislave, Trnave, Košiciach, Prahe, Aténach, Budapešti, Los Angeles, Londýne, Viedni, Ríme, Perugii, Frankfurte nad Mohanom a mnohých ďalších mestách.
Od roku 2001 do roku 2022 pedagogicky pôsobila na VŠVU v Bratislave, kde na Katedre reštaurovania viedla Ateliér maliarskej prípravy reštaurátorov. Od roku 2004 dodnes pôsobí na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského na Katedre výtvarnej výchovy.
Popri pedagogickej činnosti sa venuje aj publikačným aktivitám, v roku 2013 vydala odbornú publikáciu Malý príbeh farby, v roku 2014 editorsky pripravila obsiahlu monografiu svojho otca prof. Jána Bergera, v roku 2019 sa stala spoluautorkou vysokoškolskej učebnice O výtvarnej výchove.
Žije a tvorí v Bratislave, venuje sa komornej a monumentálnej maľbe.

Zuzana Sýkorová