pozv fhFrantišek Hübel patrí k dvanástim spoluzakladateľom Kysuckej galérie, ktorá od svojho vzniku v roku 1981 spravuje jeho rozsiahlu výtvarnú pozostalosť - 1699 malieb, kresieb, grafík a ilustrácií vo svojom zbierkovom a 1704 diel vo svojom dokumentačnom fonde.

Výstava Premeny. Časť prvá - je prvou autorovou samostatnou prezentáciou, nielen v priestoroch Kysuckej galérie. Zachytáva v náznaku prierez doterajšej autorovej tvorby v jej premenách – námetov ale predovšetkým maliarskeho rukopisu, ktorý u autora neprebieha autonómnym vnútorným vývojom, ale naopak. Pavol Stručka, si  prepožičiava paletu, rukopis i kompozície obľúbených majstrov z vybraných historických období (najmä renesancie, baroka, klasicizmu a romantizmu), aby sa od nich nakoniec opätovne odpútal na základe ich dôkladného poznania a remeselného zvládnutia. Na konci pomysleného oblúku tohto procesu sa ocitajú diela vytvorené v posledných dvoch rokoch, tvoriace dominantnú časť výstavy. Na prvý pohľad sú ľahko rozpoznateľné vlastným, v prípade krajín prekvapujúco expresívnejším rukopisom, s ustálenou, trochu ponurou farebnosťou. V kontraste k ľahko nostalgickej atmosfére krajín minulých období, je v nich aj vďaka prítomnosti osamelých postáv niečo znepokojujúce. Maliarsky pôsobia ako príbeh s otvoreným koncom, do ktorého sa dá kedykoľvek opätovne vstúpiť.

Cyklus komorných, psychologicky i maliarsky majstrovsky poňatých a prekvapivo živých psychologických portrétov autorovho syna je naopak podaný neutrálnym splývavým rukopisom, s indiferentným pozadím, bez znakov a detailov, ktoré by  umožňovali akékoľvek zakotvenie v konkrétnom čase. Napriek vyššie spomenutému, skôr intuitívne ako racionálne vnímame aktuálnosť a súčasnosť portrétov, no najmä autorovu blízkosť k svojmu synovi.

Pavol Stručka (1981) je predstaviteľom strednej generácie slovenských výtvarných umelcov. Patrí k neveľkej skupine maliarov, nepodliehajúcim módnym trendom, ktorí programovo skúmajú tvorbu vybraných starých majstrov, aby ju vo svojich maliarskych programoch kontinuálne rozvíjali a nanovo interpretovali. Pavol Stručka sa prirodzeným spôsobom pohybuje na hrane medzi minulosťou a súčasnosťou, odhaľuje súčasné možnosti klasických médií v konfrontácii s dnešnými tendenciami v oblasti vizuálneho umenia.Od ukončenia štúdia  v ateliéri Maľba a iné média, prof. Jána Bergera (1999) sa systematicky venuje klasickým témam dejín umenia ako je krajina, portrét, akt, s dôrazom na kompozíciu obrazu, výlučne technikou olejomaľby. Svoju tvorbu prezentoval na skupinových výstavách na Slovensku i v zahraničí. Zastúpený je v zbierkach Oravskej galérie v Dolnom Kubíne a galérie Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne. Žije a tvorí v Hodoníne (ČR), kde pedagogicky pôsobí na Strednej priemyselnej a umeleckej škole.

Autorská výstava Miry Kučišovej, absolventky Ateliéru mal+by Doc. Klaudie Kosziby ArtD., bratislavskej VŠVU, predstavuje výber z aktuálnej maliarskej tvorby posledných rokov od ukončenia vysokoškolského štúdia, je jej prvou samostatnou prezentáciou.

Prvá autorská výstava Noémi Ráczovej (1972 Košice) v Kysuckej galérii prezentuje výber približne sedemdesiatich diel z jej ilustrátorskej i voľnej tvorby uplynulých desiatich rokov. Obe polohy sa vzájomne dopĺňajú, spoluvytvárajú jednotný komplexný obraz. Noémi Ráczová vníma knižnú ilustráciu (určenú nielen detskému divákovi) ako nerozlučnú a zároveň rovnocennú súčasť kvalitnej literatúry, ktorá dokáže posunúť hranice príbehu.

Výstava Lightscapes ponúka výber naozaj aktuálnej maliarskej tvorby Petra Daniša, prevažná väčšina diel vznikla v rokoch 2016 – 17. Nosnou témou nielen poslednej výstavy je pre autora krajina v jej rozdielnych, niekedy protikladných polohách.

Retrospektívnu výstavu V čase a priestore usporiadala KG pri príležitosti životného jubilea Jozefa Sušienku, osobnosti moderného slovenského sochárstva. Ambíciou výstavy je spätný náhľad na rozsiahle, no kompaktné a  koherentné dielo, ktoré sa plynule rozrastá. Zároveň je prezentáciou dlhodobej systematickej zbierkotvornej činnosti KG, ktorej je autor spoluzakladateľom. Na výstave je inštalovaná podstatná časť autorskej kolekcie, od najstarších voľných sochárskych diel, ktoré vznikali v krátkej dobe po ukončení štúdia až po najnovšie prírastky, datované po roku 2000, inklinujúce viac k oblasti umeleckého remesla. Najpočetnejšie je zastúpené obdobie sedemdesiatych rokov, ktoré sa dá v skratke charakterizovať aj ako najprogresívnejšie, nesúce už jasné znaky autorovho rukopisu.

Tvorba Jozefa Sušienku osciluje medzi voľným sochárskym cítením a jeho zmyslom pre úžitkovú funkciu vytvoreného artefaktu. V rovine inšpirácie inklinuje k organickým prírodným formám a tvarom. Svojim plastikám prepožičiava archetypálne, ovoidné vajcovité formy, v ich konštrukcii využíva princíp rastu, delenia, množenia tvarov. Rovnako obľubuje motív vertikály ako symbol rastu a života. Dôsledná znalosť materiálu s ktorým celý život pracuje, dosiahnuté remeselno-technologické majstrovstvo umožnili rozvinúť autorov cit pre harmóniu tvaru, farby a povrchovej glazúry. Glazúra, ktorá je výsledkom dlhodobých experimentov, podčiarkuje mäkkosť, zaoblenosť tvarov a objemu. Evokuje popraskanú zem, opadané lístie, hubovité štruktúry, hladkosť zrelých plodov... Spolu s tlmenou, prírodnou farebnosťou korešponduje s filozofiou celej Sušienkovej tvorby. Výsledné formy plastík vo svojej sofistikovanej podobe evokujú útvary, ktoré sa javia ako súčasť prírodného prostredia, pre ktoré sú často primárne určené. Citlivá až intuitívna akceptácia prostredia - rovnako prírodného, mestského, ale aj komorného interiéru pre ktoré Jozef Sušienka svoje plastiky tvorí, je dôkazom ojedinelého, subtílneho sochárskeho cítenia.