Výstava s názvom No Story predstavuje výber z najnovšej tvorby slovenského fotografa mladšej generácie Jána Kekeliho, konkrétne výber diel prezentovaných v nedávnej minulosti prostredníctvom výstavných projektov „Malá scéna“ (2018, Nitrianska galéria) a „Vágny scenár“(2018, galéria Phoinix). V aktuálnych dielach sa autor vzdal naratívnosti príbehov, čitateľnej v minulých cykloch (Život sa skladá z nepatrných dotykov osamotenia 2010 - 2012), opustil expresívnu vizualitu krajiny a otvoreného priestoru (Obrazy krajiny, 2012), aby v maximálnom stíšení venoval svoj záujem obyčajným, banálnym veciam, ich premyslenému zoskupovaniu, alebo naopak osamoteniu. Ján Kekeli sa primárne venuje fotografickému médiu. Používanie klasickej analógovej techniky a veľkorozmerných negatívov mu umožňuje dosiahnutie maximálnej ostrosti detailov, ktorá je v rozpore s našim prirodzeným vizuálnym vnímaním, vďaka čomu získavajú zachytené výjavy okrem fascinujúceho realizmu aj meditatívny, senzitívny rozmer. Slovami kurátorky dvoch vyššie spomínaných výstav Márie Janušovej autor „svojim prejavom balansuje na pomedzí dokumentárnej a výtvarnej fotografie“. Vystavené diela potvrdzujú výraznejšie priblíženie k jej výtvarnej polohe. Hoci verne dokumentuje videnú skutočnosť - najmä predmety, objekty, ktoré nás každodenne obklopujú a ktorým zvyčajne vedome nevenujeme žiadnu pozornosť, ale aj rôzne bizarnejšie zoskupenia objektov, následným postprodukčným procesom skutočnosť ďalej manipuluje, cielene narúša jej objektívnosť. Svoju finálnu podobu, umožňujúcu plnohodnotnú výpoveď, získavajú diela až v samotnom galerijnom priestore. Fotografie reálnych predmetov, prostredí, ich fragmentov zdanlivo mimovoľne opreté o stenu, položené vodorovne, navrstvené v priestore, sú v skutočnosti precízne nainštalované tak, aby jednotlivé detaily, či zákutia výstavných siení pracovali v prospech vystavených diel. Tie napriek svojej neuchopiteľnej fragmentárnosti, neurčitosti navodzujú pocit známeho a zároveň paradoxne znepokojujúceho prostredia.

Ján Kekeli (*1984, Kežmarok) je absolventom bratislavskej VŠVU, kde v rokoch 2006 -2012 študoval v Ateliéri fotografie pod vedením Filipa Vanča. V roku 2009 absolvoval študijný pobyt na Uniwersytete Artystycznom v Poznani. Neskôr nastúpil na doktorandské štúdium do ateliéru Ľuba Stacha, ktoré má aktuálne prerušené. Absolvoval viacero samostatných výstav na Slovensku i v zahraničí.  Jeho tvorba bola v roku 2016 ocenená Cenou Nadácie NOVUM, v roku 2013 bol finalistom ESSL Art Award, v roku 2012 sa stal víťazom súťaže Foto roka, nadácie VÚB. Jeho diela sa nachádzajú v súkromných zbierkach a v zbierke Slovenskej národnej galérie. Žije a tvorí v Bratislave.

Bienále plastiky malého formátu prezentuje aktuálnu komornú sochársku tvorbu mladej a strednej generácie slovenských vizuálnych umelcov doplnenú o diela výtvarníkov zo susedných krajín, ktorí sa za posledné dva roky na Slovensku odprezentovali. Doposiaľ bolo podujatie spojené s mestom Pezinok – v kontexte pôvodnej koncepcie hlavnej organizátorky, Ing. Viery Moravčíkovej, ako aj prof. Jozefa Jankoviča, akad. soch. a historičky umenia Ľuby Belohradskej. Išlo o snahu vytvoriť v malom regionálnom meste na Slovensku podujatie medzinárodného významu – podľa vzoru Bienále malej plastiky v Murskej Sobote v Slovinsku: http://www.galerija-ms.si/gallery-item/13-mednarodni-bienale-male-plastike/.