Výstava Ateliéru maliarskej prípravy reštaurátorov Katedry reštaurovania VŠVU v priestoroch Kysuckej galérie má zmapovať a prezentovať vývoj tvorivých výsledkov ateliéru za viac ako posledných desať rokov. Maliarska príprava reštaurátorov je súhrnom poznania nedeliteľných fenoménov výtvarnosti, má napomáhať rozvíjaniu vnímania a chápaniu súvislostí vlastných médiu maľby, ale aj jeho súvislosti. To napomáha otváraniu priestoru zjednocovania kresby a maľby, cibreniu tvaroslovia, poznávaniu tajomstiev a zákonitostí farby od jej optického základu po psychologický rozmer, od subjektívneho vnemu po objektívnosť. Príprava reštaurátora sa nemôže vyhnúť historickému rozmeru média. Podstatné je, že je tu priestor pre individuálne aktívne poznávanie, overovanie a prekonávanie prekážok. Ambíciou ateliéru je predstaviť poslucháčom maľbu, ako živý organizmus naskrz prepojený nielen s pocitom súčasnosti, ale aj s oživeným vzťahom k veľkým historickým obdobiam. Preto základnou ideou koncepcie ateliéru je rešpektovanie imperatívu budovania a prehlbovania výtvarnej gramotnosti, ako i hlbšie vnikanie do sféry vizuálnej citlivosti a tiež prirodzené prenikanie vrstvami maľby. Výstava odhaľuje proces maliarskej prípravy prierezom výstupov zadaní ateliéru od predmetu, zátišia, portrétu, aktu, cez interpretácie historických diel. Kurátorsky výstavu zastrešila vedúca ateliéru doc. Xénia Bergerová.

 

Výstava Babie leto je širším výberom tvorby Jaroslava Gaňu. Sčasti sa dá vnímať ako retrospektívna, aj keď si túto ambíciu nekladie. Hlavným zámerom výstavy je sprostredkovať návštevníkovi početné roviny  autorovej tvorby spolu s materiálmi, technikami a postupmi s ktorými pracuje, od tradičných sochárskych ako je kameň, epoxid, cez smalty, plexisklo až po papiermašé. Predstavený výber je datovaný obdobím rokov 1994 až 2017. Vystavené diela pochádzajú z majetku autora a zo zbierok KG.

Jaroslav Gaňa  patrí k strednej generácii výtvarníkov, dlhodobo žije a pôsobí v Kysuckom Novom Meste. Od svojho nástupu na výtvarnú scénu v polovici 80. rokov minulého storočia si  postupne skonštruoval osobitý autorský program. Aj keď je vzdelaním i cítením bytostný sochár, kresba a maľba sa stali plnohodnotnými spôsobmi jeho výtvarného vyjadrenia. Jedným zo základných znakov Gaňovej tvorby je potreba neprestajného hľadania, skúmania, experimentovania s tradičnými i menej tradičnými materiálmi, ktoré predznamenávajú nové, často prekvapujúce autorské techniky. Zámerne sa pohráva s optickou zámenou materiálov, balansuje na hrane ilúzie až klamu. Okolo roku 2007 začal popri tradičných prírodných i syntetických sochárskych materiáloch experimentovať s polymetylmetakrylátom, materiálom, ktorý v konečnom spracovaní disponuje sklu  podobnými optickými kvalitami. Výsledkom sa stali objekty prezentované aj na tejto výstave. Spontánne maliarske gesto, dynamická kresba, výrazná farebnosť ale i mäkké farebne sa prelínajúce plochy vynárajúce sa z neurčitého priestoru smaltov tvoria protipól jasne definovaným tvarom trojrozmerných objektov. Gaňova tvorba naznačuje rôznorodé tematické celky, ktoré zvyčajne uzatvára, no sporadicky sa k nim s odstupom vracia. Jeho diela sa pohybujú takmer výlučne v rovine abstrakcie.

Jaroslav Gaňa  sa narodil 15. decembra 1957 v Žiline. Študoval na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Bratislave (1973 - 1977) odbor kameňosochárstvo u pedagógov  Šichmana a Gavulu, po ročnej prestávke  pokračoval  v štúdiu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde absolvoval odbor Sklo v architektúre v ateliéri prof. V. Cíglera a doc. A. Žáčka (1978 – 1984). V roku 1980 získal Cenu v súťaži Suvenír pre OH, za diplomovú prácu získal Cenu VŠVU za užité umenie. Od ukončenia štúdií pracuje ako výtvarník v slobodnom povolaní, v rokoch 2003 až 2008 pôsobil ako riaditeľ Kysuckej galérie v Čadci.  Je členom združenia CONT- ART v Žiline. Výstavne participoval na mnohých projektoch na Slovensku i v zahraničí, pravidelne sa zúčastňuje medzinárodných sochárskych sympózií.

Výstava Príbeh svetla je prvou autorovou prezentáciou v priestoroch Kysuckej galérie. Predstavuje výber tvorby posledného desaťročia, s prevahou diel, ktoré vznikli počas  uplynulých troch rokov. Dominantný priestor ponechaný maľbe, dopĺňa menšia kolekcia kresieb, ktoré sa vymanili zo svojej pôvodnej funkcie prípravných štúdií, a napriek prvotnému zámeru autora sa stali autonómnym umeleckým vyjadrením. Maľbu reprezentuje komorný cyklus portrétov venovaný autorovej mame a krajina vo svojich najrôznejších polohách. Po prvý krát je v ucelenej podobe verejnosti predstavený aj súbor komorných akvarelov - krajín, smerujúcich k istej forme pocitovej abstrakcie.

Vo svojej maliarskej tvorbe sa Jozef Srna venuje vymedzenému okruhu tém, ktoré postupne variuje. V povedomí kultúrnej verejnosti je ukotvený najmä ako maliar veľkoformátových mnohofigurálnych scén s výrazným sociálnym podtónom, reagujúcich na negatívne spoločenské diania i ducha doby, v ktorej žijeme. Druhá autorova veľká téma sa dá súhrnne,  zjednodušene označiť ako krajina, ktorá však v sebe nesie množstvo podôb a najmä nezodpovedá konvenčným očakávaniam plynúcim z tohto pojmu. Morské hladiny i hlbiny, krajiny s ďalekým horizontom, v posledných rokoch doplnené osamelo stojacou postavou, fantastické premeny oblohy poskytujú priestor na  skúmanie výrazových možností spolupôsobenia svetla a farby prostredníctvom atmosférických javov. Vo figurálnych aj krajinárskych motívoch cítiť autorovu hlbokú znalosť dejín umenia, dôkladné poznanie tvorby jemu blízkych umelcov, ktoré v spojení s expresívnym, súčasným rukopisom vyvolávajú zvláštne napätie. Línia krajinárskej tvorby smeruje až do polohy expresívnych abstraktných kompozícií. Zjednocujúcim motívom a  poznávacím znamením Srnovho rukopisu je svojská práca so svetlom. Svetlo sa stáva nielen výrazným rukopisnotvorným prvkom, dotvára scénu, privádza našu pozornosť k centru deja, upozorňuje nás na  kľúčové momenty obrazovej plochy, buduje priestor, navodzuje atmosféru, alebo je len jednoducho prítomné. Dá sa vnímať ako neustály aj keď často len nenápadne prítomný, či skôr tušený motív. Napriek (alebo vďaka) všetkému vyššie povedanému, sa svetlo mimovoľne stáva samostatným námetom Srnových obrazov.

 

 

Výstava s názvom Genius loci 1918/ ̶ 2018 je  realizovaná s krátkym časovým odstupom po ukončení Medzinárodného (Česko - Slovenského) maliarskeho sympózia 1918/ ̶ 2018, ktoré prebiehalo v júli v priestoroch lesoparku galérie. Logicky prezentuje najmä diela, vytvorené počas tohto relatívne krátkeho pobytu.

Výstava Uzavretá spoločnosť je vizuálnym rozprávaním najmä o živote ľudí v Domovoch sociálnych služieb na Slovensku, ktorý Martin Baláž dokumentoval niekoľko rokov. Poukazuje na skutočnosť, že napriek všeobecnej deklarácii otvorenej spoločnosti ľudia s postihnutím naďalej stoja na okraji spoločnosti (a nášho záujmu) – často uzavretí vo vymedzenom priestore „za plotom“. Na základe osobných skúseností sa snaží rúcať mýty a predstavy  spojené s daným prostredím a komunitou. V rámci cyklu Uzavretá spoločnosť sú vystavené aj fotografie sýrskych kresťanov – utečencov. Podobne ako zdravotne znevýhodnení, sú hendikepovaní mnohými predsudkami. „Uzavretú spoločnosť“ tvorí teda viacero zdanlivo nesúvisiacich skupín ľudí. Podľa slov Martina Baláža „Nielen objekty fotografií, v tomto prípade utečenci a zdravotne znevýhodnení žijú za plotom a sú hodní súcitu, ale mnoho krát aj subjekty (diváci) sú hodní súcitu. Tiež sme ohradení v „záhradke“ kultu mladosti, tela a zdravia“

pozv fhFrantišek Hübel patrí k dvanástim spoluzakladateľom Kysuckej galérie, ktorá od svojho vzniku v roku 1981 spravuje jeho rozsiahlu výtvarnú pozostalosť - 1699 malieb, kresieb, grafík a ilustrácií vo svojom zbierkovom a 1704 diel vo svojom dokumentačnom fonde.

Výstava Premeny. Časť prvá - je prvou autorovou samostatnou prezentáciou, nielen v priestoroch Kysuckej galérie. Zachytáva v náznaku prierez doterajšej autorovej tvorby v jej premenách – námetov ale predovšetkým maliarskeho rukopisu, ktorý u autora neprebieha autonómnym vnútorným vývojom, ale naopak. Pavol Stručka, si  prepožičiava paletu, rukopis i kompozície obľúbených majstrov z vybraných historických období (najmä renesancie, baroka, klasicizmu a romantizmu), aby sa od nich nakoniec opätovne odpútal na základe ich dôkladného poznania a remeselného zvládnutia. Na konci pomysleného oblúku tohto procesu sa ocitajú diela vytvorené v posledných dvoch rokoch, tvoriace dominantnú časť výstavy. Na prvý pohľad sú ľahko rozpoznateľné vlastným, v prípade krajín prekvapujúco expresívnejším rukopisom, s ustálenou, trochu ponurou farebnosťou. V kontraste k ľahko nostalgickej atmosfére krajín minulých období, je v nich aj vďaka prítomnosti osamelých postáv niečo znepokojujúce. Maliarsky pôsobia ako príbeh s otvoreným koncom, do ktorého sa dá kedykoľvek opätovne vstúpiť.

Cyklus komorných, psychologicky i maliarsky majstrovsky poňatých a prekvapivo živých psychologických portrétov autorovho syna je naopak podaný neutrálnym splývavým rukopisom, s indiferentným pozadím, bez znakov a detailov, ktoré by  umožňovali akékoľvek zakotvenie v konkrétnom čase. Napriek vyššie spomenutému, skôr intuitívne ako racionálne vnímame aktuálnosť a súčasnosť portrétov, no najmä autorovu blízkosť k svojmu synovi.

Pavol Stručka (1981) je predstaviteľom strednej generácie slovenských výtvarných umelcov. Patrí k neveľkej skupine maliarov, nepodliehajúcim módnym trendom, ktorí programovo skúmajú tvorbu vybraných starých majstrov, aby ju vo svojich maliarskych programoch kontinuálne rozvíjali a nanovo interpretovali. Pavol Stručka sa prirodzeným spôsobom pohybuje na hrane medzi minulosťou a súčasnosťou, odhaľuje súčasné možnosti klasických médií v konfrontácii s dnešnými tendenciami v oblasti vizuálneho umenia.Od ukončenia štúdia  v ateliéri Maľba a iné média, prof. Jána Bergera (1999) sa systematicky venuje klasickým témam dejín umenia ako je krajina, portrét, akt, s dôrazom na kompozíciu obrazu, výlučne technikou olejomaľby. Svoju tvorbu prezentoval na skupinových výstavách na Slovensku i v zahraničí. Zastúpený je v zbierkach Oravskej galérie v Dolnom Kubíne a galérie Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne. Žije a tvorí v Hodoníne (ČR), kde pedagogicky pôsobí na Strednej priemyselnej a umeleckej škole.