Výstava je zameraná na rozvíjanie cezhraničnej spolupráce výtvarníkov z prihraničných regiónov, ktoré každoročne Kysucká galérie zaraďuje do svojho výstavného plánu. Výstava priblíži diela poľských výtvarníkov, pôsobiacich v médiu plastiky a objektu-obrazu a predstaví tak diela Józefa Murzyna a Roberta Dudeka.

Robert Dudek sa narodil v Krakove v roku 1956. Je absolventom Vysokej školy výtvarných umení v Nowym Wisniczu, v Poľsku. študoval na grafickom ateliéri na Akadémii výtvarných umení ASP v Krakowe. V súčasnosti je profesorom na Vysokej škole výtvarných umení v Nowym Wisniczu na oddelení maľby a kresby.

Prof. Józef Murzyn sa narodil sa v roku 1960 vo Wisniowej. Je absolventom Vysokej školy výtvarných umení v Nowym Wisniczu, v Poľsku. Umelecké štúdium získal v ateliéri sochárstva na Akadémii výtvarných umení w Krakove . V súčasnosti vedie diplomové štúdium v odbore sochárstva na Akadémii výtvarných umení w Krakove. Autorsky sa zúčastnil na viac ako dvadsiatich individuálnych výstavách v Poľsku i v zahraničí.

Dielo Roberta Dudeka sa predstavuje prostredníctvom závesného obrazu, ktoré sám autor nazýva obrazy-reliéfy, ktoré upútajú diváka na prvý pohľad svojím výrazným farebným koloritom ale tiež svojím technickým spracovaním a použitým netradičným materiálom. Robert Dudek ide vo svojej práci vlastným autorským programom. Autor sám pomenúva svoje diela ako obrazy-reliéfy a hovorí o „vyplňovaní priestoru" medzi klasickou stojanovou maľbou a medzi niektorými sochárskymi technikami, konkrétne reliéfom, ktorý zdôrazňuje cez svoju trojrozmernosť plochý tvar.

Abstraktné štrukturálne kompozície, prikláňajúce sa k informelu prezrádzajú, že ich autor je vzdelaním i cítením rovnako maliar ako sochár. Hlavným materiálom v sochárskej tvorbe Józefa Murzyna je prírodný materiál drevo. V plastikách a sochách spodobuje autor najhlbšie vnútorné myšlienky. Často využíva jazyk symbolizmu a metafory. Veľkorozmerné drevené plastiky v sebe skrývajú premyslené kompozičné sochárske princípy.

Pracuje s jemným monochromatickým farebným akordom, no na druhej strane nie je výnimkou, že autor využíva opačný výrazový jazyk, jazyk expresívny, s výrazným farebným koloritom. Výrazné, expresívne ladené kompozície sú striedané mäkkou modeláciou do podoby organických amorfných tvarov s precíznou povrchovou úpravou, vyleštených i dodatočne kolorovaných.

Niekedy je povrch ponechaný vo svojej pôvodnej „surovej" štruktúre, zdôrazňujúcej textúru a faktúru prírodného materiálu. Výstava je tiež o prepojení dvoch navzájom veľmi rozdielnych výtvarných osobností, ale na druhej strane je inšpirujúce vidieť jedinečné prístupy v umeleckých výpovediach v stvárnených dielach.