Rudykowe komorné objekty pôsobia dojmom súkromných záznamov, pozvoľne vznikajúcich ako reakcia na každodenné podnety diania a udalostí „obyčajného" osobného sveta, bez potreby bombasticky reflektovať deje, ktoré hýbu vesmírom (Výhľad, Spiatočná cesta, Kronika). Fragmenty tejto netradičnej denníkovej formy nám okrem autorovho spôsobu vnímania pocitov a myšlienok paralelne ponúkajú samostatné príbehy malých, nepotrebných vecí, ktoré sa stali súčasťou umelcovho výtvarného vyjadrenia.

Kultivovaná, tlmená, často monochrónna farebnosť podčiarkuje intimitu diel no zároveň im ponecháva dojem autentickej reality. Objekt vytvára súhrou viacerých materiálov – preferuje drevené dosky v spojení s papierom, kovom, kožou, úlomkami skla, kúskami špagátu. Odhodené, nikomu nepotrebné veci, vystavené poveternostným vplyvom a zubu času získavajú nový zmysel existencie. Bohaté štruktúry a matérie často zjednocuje pravidelne sa opakujúca štruktúra písaného záznamu. Letristický motív nie je obmedzený na čisto estetickú funkciu, naopak fragmenty písma a textu opakujúce sa ako laitmotív nám Rudykovou rukou tlmočia úryvky myšlienok, posolstiev a textov literátov, filozofov a osobností autorovi blízkych, rovnako ako i jeho vlastné myšlienkove záznamy (Pesnička, Pár riadkov, Prvá strana).