smalt000Smalty umelcov z Medzinárodných sympózií

Frýdlantský umelecký smalt 2005 a 2006

Medzinárodné sympózium smaltu Vítkovice 2006

Výstavná sieň: Čadca

Umelecký smalt (email) patrí k prastarým umelecko-remeselným technikám, hľadajúci v 21. storočí svoje nové podoby a pozíciu v umení, pohybujúc sa bez obmedzujúcich hraníc od úžitkového umenia k voľnému, výtvarná disciplína na Slovensku takmer neznáma, v okolitých európskych krajinách v povedomí verejnosti i umelcov pomaly nachádzajúca svoje miesto.



Tohtoročný výber diel z 5. Medzinárodného trienále smaltu (Muzeum Beskyd Frýdek- Místek) predstavený v KG je zameraný výlučne na prezentáciu voľného závesného smaltu umelcov z Medzinárodných sympózií Frýdlantský umelecký smalt 2005 a 2006 a Medzinárodného sympózia smaltu Vítkovice 2006.

Početnosť smaltérskych sympózií (dve sústredené na tak malom území) vysvetľuje stopäťdesiatročná tradícia výroby smaltu v regióne Beskýd a zároveň vypovedá o životaschopnosti a príťažlivosti tejto náročnej techniky, ktorá dokáže osloviť umelcov všetkých generácií. Medzinárodné sympózium Frýdlantský umelecký smalt sa v roku 2006 konal už po siedmy krát. K výrazným osobnostiam, ktoré svojou dlhoročnou tvorbou položili základ vzniku fenoménu Frýdlantskej smaltérskej školy patria Petr Bednář a Eva Kučerová- Landsbergrová . Charakteristickými spoločnými znakmi „Frýdlantského okruhu" je napríklad používanie nových technologických a výtvarných postupov, v Čechách i vo svete bežne nepoužívaných, ako napríklad práca s nerezom, s použitím podkladového plechu bez základového smaltu, práca s cínom, využitie vysokých a štrukturovaných vrstiev emailu, kolážovanie, použitie listru, zavedenie kresby a maliarskych postupov, vedomý odklon o dekoratívnosti a prvoplánovej úžitkovosti, uprednostnenie väčších formátov a výtvarné využitie v architektúre. Dôležitým sa stáva humanistický obsah a umelecká výpoveď smaltu.
Medzinárodné sympózium smaltu Vítkovice má za sebou prvý premiérový ročník, na ktorom prijalo účasť deväť výtvarníkov z krajín Višegradskej štvorky. Veľkou výzvou pre umelcov bol nadštandardný rozmer plechov, umožňujúci realizovať veľké formáty. Tie najväčšie (150 x 280) našli svoje stále miesto v exteriéri mesta Ostrava – Vítkovice.