Výstava s názvom No Story predstavuje výber z najnovšej tvorby slovenského fotografa mladšej generácie Jána Kekeliho, konkrétne výber diel prezentovaných v nedávnej minulosti prostredníctvom výstavných projektov „Malá scéna“ (2018, Nitrianska galéria) a „Vágny scenár“(2018, galéria Phoinix). V aktuálnych dielach sa autor vzdal naratívnosti príbehov, čitateľnej v minulých cykloch (Život sa skladá z nepatrných dotykov osamotenia 2010 - 2012), opustil expresívnu vizualitu krajiny a otvoreného priestoru (Obrazy krajiny, 2012), aby v maximálnom stíšení venoval svoj záujem obyčajným, banálnym veciam, ich premyslenému zoskupovaniu, alebo naopak osamoteniu. Ján Kekeli sa primárne venuje fotografickému médiu. Používanie klasickej analógovej techniky a veľkorozmerných negatívov mu umožňuje dosiahnutie maximálnej ostrosti detailov, ktorá je v rozpore s našim prirodzeným vizuálnym vnímaním, vďaka čomu získavajú zachytené výjavy okrem fascinujúceho realizmu aj meditatívny, senzitívny rozmer. Slovami kurátorky dvoch vyššie spomínaných výstav Márie Janušovej autor „svojim prejavom balansuje na pomedzí dokumentárnej a výtvarnej fotografie“. Vystavené diela potvrdzujú výraznejšie priblíženie k jej výtvarnej polohe. Hoci verne dokumentuje videnú skutočnosť - najmä predmety, objekty, ktoré nás každodenne obklopujú a ktorým zvyčajne vedome nevenujeme žiadnu pozornosť, ale aj rôzne bizarnejšie zoskupenia objektov, následným postprodukčným procesom skutočnosť ďalej manipuluje, cielene narúša jej objektívnosť. Svoju finálnu podobu, umožňujúcu plnohodnotnú výpoveď, získavajú diela až v samotnom galerijnom priestore. Fotografie reálnych predmetov, prostredí, ich fragmentov zdanlivo mimovoľne opreté o stenu, položené vodorovne, navrstvené v priestore, sú v skutočnosti precízne nainštalované tak, aby jednotlivé detaily, či zákutia výstavných siení pracovali v prospech vystavených diel. Tie napriek svojej neuchopiteľnej fragmentárnosti, neurčitosti navodzujú pocit známeho a zároveň paradoxne znepokojujúceho prostredia.

Ján Kekeli (*1984, Kežmarok) je absolventom bratislavskej VŠVU, kde v rokoch 2006 -2012 študoval v Ateliéri fotografie pod vedením Filipa Vanča. V roku 2009 absolvoval študijný pobyt na Uniwersytete Artystycznom v Poznani. Neskôr nastúpil na doktorandské štúdium do ateliéru Ľuba Stacha, ktoré má aktuálne prerušené. Absolvoval viacero samostatných výstav na Slovensku i v zahraničí.  Jeho tvorba bola v roku 2016 ocenená Cenou Nadácie NOVUM, v roku 2013 bol finalistom ESSL Art Award, v roku 2012 sa stal víťazom súťaže Foto roka, nadácie VÚB. Jeho diela sa nachádzajú v súkromných zbierkach a v zbierke Slovenskej národnej galérie. Žije a tvorí v Bratislave.

Bienále plastiky malého formátu prezentuje aktuálnu komornú sochársku tvorbu mladej a strednej generácie slovenských vizuálnych umelcov doplnenú o diela výtvarníkov zo susedných krajín, ktorí sa za posledné dva roky na Slovensku odprezentovali. Doposiaľ bolo podujatie spojené s mestom Pezinok – v kontexte pôvodnej koncepcie hlavnej organizátorky, Ing. Viery Moravčíkovej, ako aj prof. Jozefa Jankoviča, akad. soch. a historičky umenia Ľuby Belohradskej. Išlo o snahu vytvoriť v malom regionálnom meste na Slovensku podujatie medzinárodného významu – podľa vzoru Bienále malej plastiky v Murskej Sobote v Slovinsku: http://www.galerija-ms.si/gallery-item/13-mednarodni-bienale-male-plastike/.

Výstava Ateliéru maliarskej prípravy reštaurátorov Katedry reštaurovania VŠVU v priestoroch Kysuckej galérie má zmapovať a prezentovať vývoj tvorivých výsledkov ateliéru za viac ako posledných desať rokov. Maliarska príprava reštaurátorov je súhrnom poznania nedeliteľných fenoménov výtvarnosti, má napomáhať rozvíjaniu vnímania a chápaniu súvislostí vlastných médiu maľby, ale aj jeho súvislosti. To napomáha otváraniu priestoru zjednocovania kresby a maľby, cibreniu tvaroslovia, poznávaniu tajomstiev a zákonitostí farby od jej optického základu po psychologický rozmer, od subjektívneho vnemu po objektívnosť. Príprava reštaurátora sa nemôže vyhnúť historickému rozmeru média. Podstatné je, že je tu priestor pre individuálne aktívne poznávanie, overovanie a prekonávanie prekážok. Ambíciou ateliéru je predstaviť poslucháčom maľbu, ako živý organizmus naskrz prepojený nielen s pocitom súčasnosti, ale aj s oživeným vzťahom k veľkým historickým obdobiam. Preto základnou ideou koncepcie ateliéru je rešpektovanie imperatívu budovania a prehlbovania výtvarnej gramotnosti, ako i hlbšie vnikanie do sféry vizuálnej citlivosti a tiež prirodzené prenikanie vrstvami maľby. Výstava odhaľuje proces maliarskej prípravy prierezom výstupov zadaní ateliéru od predmetu, zátišia, portrétu, aktu, cez interpretácie historických diel. Kurátorsky výstavu zastrešila vedúca ateliéru doc. Xénia Bergerová.

 

Výstava Babie leto je širším výberom tvorby Jaroslava Gaňu. Sčasti sa dá vnímať ako retrospektívna, aj keď si túto ambíciu nekladie. Hlavným zámerom výstavy je sprostredkovať návštevníkovi početné roviny  autorovej tvorby spolu s materiálmi, technikami a postupmi s ktorými pracuje, od tradičných sochárskych ako je kameň, epoxid, cez smalty, plexisklo až po papiermašé. Predstavený výber je datovaný obdobím rokov 1994 až 2017. Vystavené diela pochádzajú z majetku autora a zo zbierok KG.

Jaroslav Gaňa  patrí k strednej generácii výtvarníkov, dlhodobo žije a pôsobí v Kysuckom Novom Meste. Od svojho nástupu na výtvarnú scénu v polovici 80. rokov minulého storočia si  postupne skonštruoval osobitý autorský program. Aj keď je vzdelaním i cítením bytostný sochár, kresba a maľba sa stali plnohodnotnými spôsobmi jeho výtvarného vyjadrenia. Jedným zo základných znakov Gaňovej tvorby je potreba neprestajného hľadania, skúmania, experimentovania s tradičnými i menej tradičnými materiálmi, ktoré predznamenávajú nové, často prekvapujúce autorské techniky. Zámerne sa pohráva s optickou zámenou materiálov, balansuje na hrane ilúzie až klamu. Okolo roku 2007 začal popri tradičných prírodných i syntetických sochárskych materiáloch experimentovať s polymetylmetakrylátom, materiálom, ktorý v konečnom spracovaní disponuje sklu  podobnými optickými kvalitami. Výsledkom sa stali objekty prezentované aj na tejto výstave. Spontánne maliarske gesto, dynamická kresba, výrazná farebnosť ale i mäkké farebne sa prelínajúce plochy vynárajúce sa z neurčitého priestoru smaltov tvoria protipól jasne definovaným tvarom trojrozmerných objektov. Gaňova tvorba naznačuje rôznorodé tematické celky, ktoré zvyčajne uzatvára, no sporadicky sa k nim s odstupom vracia. Jeho diela sa pohybujú takmer výlučne v rovine abstrakcie.

Jaroslav Gaňa  sa narodil 15. decembra 1957 v Žiline. Študoval na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Bratislave (1973 - 1977) odbor kameňosochárstvo u pedagógov  Šichmana a Gavulu, po ročnej prestávke  pokračoval  v štúdiu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde absolvoval odbor Sklo v architektúre v ateliéri prof. V. Cíglera a doc. A. Žáčka (1978 – 1984). V roku 1980 získal Cenu v súťaži Suvenír pre OH, za diplomovú prácu získal Cenu VŠVU za užité umenie. Od ukončenia štúdií pracuje ako výtvarník v slobodnom povolaní, v rokoch 2003 až 2008 pôsobil ako riaditeľ Kysuckej galérie v Čadci.  Je členom združenia CONT- ART v Žiline. Výstavne participoval na mnohých projektoch na Slovensku i v zahraničí, pravidelne sa zúčastňuje medzinárodných sochárskych sympózií.

Výstava Príbeh svetla je prvou autorovou prezentáciou v priestoroch Kysuckej galérie. Predstavuje výber tvorby posledného desaťročia, s prevahou diel, ktoré vznikli počas  uplynulých troch rokov. Dominantný priestor ponechaný maľbe, dopĺňa menšia kolekcia kresieb, ktoré sa vymanili zo svojej pôvodnej funkcie prípravných štúdií, a napriek prvotnému zámeru autora sa stali autonómnym umeleckým vyjadrením. Maľbu reprezentuje komorný cyklus portrétov venovaný autorovej mame a krajina vo svojich najrôznejších polohách. Po prvý krát je v ucelenej podobe verejnosti predstavený aj súbor komorných akvarelov - krajín, smerujúcich k istej forme pocitovej abstrakcie.

Vo svojej maliarskej tvorbe sa Jozef Srna venuje vymedzenému okruhu tém, ktoré postupne variuje. V povedomí kultúrnej verejnosti je ukotvený najmä ako maliar veľkoformátových mnohofigurálnych scén s výrazným sociálnym podtónom, reagujúcich na negatívne spoločenské diania i ducha doby, v ktorej žijeme. Druhá autorova veľká téma sa dá súhrnne,  zjednodušene označiť ako krajina, ktorá však v sebe nesie množstvo podôb a najmä nezodpovedá konvenčným očakávaniam plynúcim z tohto pojmu. Morské hladiny i hlbiny, krajiny s ďalekým horizontom, v posledných rokoch doplnené osamelo stojacou postavou, fantastické premeny oblohy poskytujú priestor na  skúmanie výrazových možností spolupôsobenia svetla a farby prostredníctvom atmosférických javov. Vo figurálnych aj krajinárskych motívoch cítiť autorovu hlbokú znalosť dejín umenia, dôkladné poznanie tvorby jemu blízkych umelcov, ktoré v spojení s expresívnym, súčasným rukopisom vyvolávajú zvláštne napätie. Línia krajinárskej tvorby smeruje až do polohy expresívnych abstraktných kompozícií. Zjednocujúcim motívom a  poznávacím znamením Srnovho rukopisu je svojská práca so svetlom. Svetlo sa stáva nielen výrazným rukopisnotvorným prvkom, dotvára scénu, privádza našu pozornosť k centru deja, upozorňuje nás na  kľúčové momenty obrazovej plochy, buduje priestor, navodzuje atmosféru, alebo je len jednoducho prítomné. Dá sa vnímať ako neustály aj keď často len nenápadne prítomný, či skôr tušený motív. Napriek (alebo vďaka) všetkému vyššie povedanému, sa svetlo mimovoľne stáva samostatným námetom Srnových obrazov.

 

 

Výstava s názvom Genius loci 1918/ ̶ 2018 je  realizovaná s krátkym časovým odstupom po ukončení Medzinárodného (Česko - Slovenského) maliarskeho sympózia 1918/ ̶ 2018, ktoré prebiehalo v júli v priestoroch lesoparku galérie. Logicky prezentuje najmä diela, vytvorené počas tohto relatívne krátkeho pobytu.