Výstava Babie leto je širším výberom tvorby Jaroslava Gaňu. Sčasti sa dá vnímať ako retrospektívna, aj keď si túto ambíciu nekladie. Hlavným zámerom výstavy je sprostredkovať návštevníkovi početné roviny  autorovej tvorby spolu s materiálmi, technikami a postupmi s ktorými pracuje, od tradičných sochárskych ako je kameň, epoxid, cez smalty, plexisklo až po papiermašé. Predstavený výber je datovaný obdobím rokov 1994 až 2017. Vystavené diela pochádzajú z majetku autora a zo zbierok KG.

Jaroslav Gaňa  patrí k strednej generácii výtvarníkov, dlhodobo žije a pôsobí v Kysuckom Novom Meste. Od svojho nástupu na výtvarnú scénu v polovici 80. rokov minulého storočia si  postupne skonštruoval osobitý autorský program. Aj keď je vzdelaním i cítením bytostný sochár, kresba a maľba sa stali plnohodnotnými spôsobmi jeho výtvarného vyjadrenia. Jedným zo základných znakov Gaňovej tvorby je potreba neprestajného hľadania, skúmania, experimentovania s tradičnými i menej tradičnými materiálmi, ktoré predznamenávajú nové, často prekvapujúce autorské techniky. Zámerne sa pohráva s optickou zámenou materiálov, balansuje na hrane ilúzie až klamu. Okolo roku 2007 začal popri tradičných prírodných i syntetických sochárskych materiáloch experimentovať s polymetylmetakrylátom, materiálom, ktorý v konečnom spracovaní disponuje sklu  podobnými optickými kvalitami. Výsledkom sa stali objekty prezentované aj na tejto výstave. Spontánne maliarske gesto, dynamická kresba, výrazná farebnosť ale i mäkké farebne sa prelínajúce plochy vynárajúce sa z neurčitého priestoru smaltov tvoria protipól jasne definovaným tvarom trojrozmerných objektov. Gaňova tvorba naznačuje rôznorodé tematické celky, ktoré zvyčajne uzatvára, no sporadicky sa k nim s odstupom vracia. Jeho diela sa pohybujú takmer výlučne v rovine abstrakcie.

Jaroslav Gaňa  sa narodil 15. decembra 1957 v Žiline. Študoval na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Bratislave (1973 - 1977) odbor kameňosochárstvo u pedagógov  Šichmana a Gavulu, po ročnej prestávke  pokračoval  v štúdiu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde absolvoval odbor Sklo v architektúre v ateliéri prof. V. Cíglera a doc. A. Žáčka (1978 – 1984). V roku 1980 získal Cenu v súťaži Suvenír pre OH, za diplomovú prácu získal Cenu VŠVU za užité umenie. Od ukončenia štúdií pracuje ako výtvarník v slobodnom povolaní, v rokoch 2003 až 2008 pôsobil ako riaditeľ Kysuckej galérie v Čadci.  Je členom združenia CONT- ART v Žiline. Výstavne participoval na mnohých projektoch na Slovensku i v zahraničí, pravidelne sa zúčastňuje medzinárodných sochárskych sympózií.

Výstava Ateliéru maliarskej prípravy reštaurátorov Katedry reštaurovania VŠVU v priestoroch Kysuckej galérie má zmapovať a prezentovať vývoj tvorivých výsledkov ateliéru za viac ako posledných desať rokov. Maliarska príprava reštaurátorov je súhrnom poznania nedeliteľných fenoménov výtvarnosti, má napomáhať rozvíjaniu vnímania a chápaniu súvislostí vlastných médiu maľby, ale aj jeho súvislosti. To napomáha otváraniu priestoru zjednocovania kresby a maľby, cibreniu tvaroslovia, poznávaniu tajomstiev a zákonitostí farby od jej optického základu po psychologický rozmer, od subjektívneho vnemu po objektívnosť. Príprava reštaurátora sa nemôže vyhnúť historickému rozmeru média. Podstatné je, že je tu priestor pre individuálne aktívne poznávanie, overovanie a prekonávanie prekážok. Ambíciou ateliéru je predstaviť poslucháčom maľbu, ako živý organizmus naskrz prepojený nielen s pocitom súčasnosti, ale aj s oživeným vzťahom k veľkým historickým obdobiam. Preto základnou ideou koncepcie ateliéru je rešpektovanie imperatívu budovania a prehlbovania výtvarnej gramotnosti, ako i hlbšie vnikanie do sféry vizuálnej citlivosti a tiež prirodzené prenikanie vrstvami maľby. Výstava odhaľuje proces maliarskej prípravy prierezom výstupov zadaní ateliéru od predmetu, zátišia, portrétu, aktu, cez interpretácie historických diel. Kurátorsky výstavu zastrešila vedúca ateliéru doc. Xénia Bergerová.

 

Autorská výstava Miry Kučišovej, absolventky Ateliéru mal+by Doc. Klaudie Kosziby ArtD., bratislavskej VŠVU, predstavuje výber z aktuálnej maliarskej tvorby posledných rokov od ukončenia vysokoškolského štúdia, je jej prvou samostatnou prezentáciou.

Prvá autorská výstava Noémi Ráczovej (1972 Košice) v Kysuckej galérii prezentuje výber približne sedemdesiatich diel z jej ilustrátorskej i voľnej tvorby uplynulých desiatich rokov. Obe polohy sa vzájomne dopĺňajú, spoluvytvárajú jednotný komplexný obraz. Noémi Ráczová vníma knižnú ilustráciu (určenú nielen detskému divákovi) ako nerozlučnú a zároveň rovnocennú súčasť kvalitnej literatúry, ktorá dokáže posunúť hranice príbehu.

Výstava Lightscapes ponúka výber naozaj aktuálnej maliarskej tvorby Petra Daniša, prevažná väčšina diel vznikla v rokoch 2016 – 17. Nosnou témou nielen poslednej výstavy je pre autora krajina v jej rozdielnych, niekedy protikladných polohách.

Retrospektívnu výstavu V čase a priestore usporiadala KG pri príležitosti životného jubilea Jozefa Sušienku, osobnosti moderného slovenského sochárstva. Ambíciou výstavy je spätný náhľad na rozsiahle, no kompaktné a  koherentné dielo, ktoré sa plynule rozrastá. Zároveň je prezentáciou dlhodobej systematickej zbierkotvornej činnosti KG, ktorej je autor spoluzakladateľom. Na výstave je inštalovaná podstatná časť autorskej kolekcie, od najstarších voľných sochárskych diel, ktoré vznikali v krátkej dobe po ukončení štúdia až po najnovšie prírastky, datované po roku 2000, inklinujúce viac k oblasti umeleckého remesla. Najpočetnejšie je zastúpené obdobie sedemdesiatych rokov, ktoré sa dá v skratke charakterizovať aj ako najprogresívnejšie, nesúce už jasné znaky autorovho rukopisu.

Tvorba Jozefa Sušienku osciluje medzi voľným sochárskym cítením a jeho zmyslom pre úžitkovú funkciu vytvoreného artefaktu. V rovine inšpirácie inklinuje k organickým prírodným formám a tvarom. Svojim plastikám prepožičiava archetypálne, ovoidné vajcovité formy, v ich konštrukcii využíva princíp rastu, delenia, množenia tvarov. Rovnako obľubuje motív vertikály ako symbol rastu a života. Dôsledná znalosť materiálu s ktorým celý život pracuje, dosiahnuté remeselno-technologické majstrovstvo umožnili rozvinúť autorov cit pre harmóniu tvaru, farby a povrchovej glazúry. Glazúra, ktorá je výsledkom dlhodobých experimentov, podčiarkuje mäkkosť, zaoblenosť tvarov a objemu. Evokuje popraskanú zem, opadané lístie, hubovité štruktúry, hladkosť zrelých plodov... Spolu s tlmenou, prírodnou farebnosťou korešponduje s filozofiou celej Sušienkovej tvorby. Výsledné formy plastík vo svojej sofistikovanej podobe evokujú útvary, ktoré sa javia ako súčasť prírodného prostredia, pre ktoré sú často primárne určené. Citlivá až intuitívna akceptácia prostredia - rovnako prírodného, mestského, ale aj komorného interiéru pre ktoré Jozef Sušienka svoje plastiky tvorí, je dôkazom ojedinelého, subtílneho sochárskeho cítenia.