Tvorba Mareka Ormandíka v rozsahu samostatnej výstavy (na dvoch podlažiach kaštieľa) je v Kysuckej galérii prezentovaná po prvý krát. Výstava mapuje autorove dôležité maliarske cykly prevažne ostatných piatich rokov: Vlci 2013 – 2016, Zápcha do neba 2019 (Pocta Tiepolovi), Ksicht 2020 (Chorus - súbor spievajúcich, alebo kričiacich hláv), Nočná plavba 2019 (Utečenci), Busty 2020-2021 (adorovanie tvorov aj netvorov), Kytice 2020.
Veľkoformátové a komornejšie maľby, dopĺňajú práce na papieri, samostatné kresby, ktoré vznikali súbežne s maliarskymi cyklami, ako aj ilustrácie kníh Milana Lasicu. Knižná publikácia V krátkosti je posledným spoločným projektom oboch autorov, spája v sebe kresliarsky denník Mareka Ormandíka, ktoré vznikali počas pandémie, spolu so staršími i novšími denníkovými záznamami Milana Lasicu. Popri maľbách a kresbách je prezentovaná aj menej obvyklá poloha autora – Podobne ako u Picassa sa aj u Mareka Ormandíka prejavila istá inklinácia k hline, maľby na keramike vznikli ako výsledok jeho spolupráce s Majolikou Modra.
Expresivita, spontaneita maliarskeho gesta, redukovaná, v priebehu rokov len mierne variovaná farebnosť, pastózna maľba patria k jednoznačným znakom autorovho maliarskeho rukopisu. Podobne signifikantné sú preň námety z antickej mytológie, starozákonné i novozákonné príbehy, ktoré sú v jeho tvorbe opakovane prítomné. Autorove kresby a maľby reflektujú viaceré vážne témy, neraz konfrontačne reagujú na spoločenskú situáciu, či zrkadlia všeobecnú náladu spoločnosti, alebo sa naopak utiekajú k všeobecným, zdanlivo „neškodným" témam a námetom, ktoré nestrácajú čitateľnosť ani svoju ľudskú platnosť.
Marek Ormandík so záujmom skúma hraničné situácie a najmä ich ambivalentné obsahy,rovnako ho fascinujú okamihy, gestá, postoje s protirečivou výpovednou hodnotou.
Rozmýšľa a pracuje v rozsiahlych maliarskych cykloch, ktoré po vyčerpaní (vymaľovaní) témy považuje za viac menej uzavreté. V cykloch uplatňuje celú šírku svojich maliarskych postupov, od expresívne „realistického“ zobrazenia, pokračuje grotesknými obrazmi, aby skončil pri expresívnych na hraniciach abstrakcie balansujúcich dielach.
Keď autor ponecháva svoje dielo, v tomto prípade celú výstavu Bez názvu, ponúka otvorený priestor divákovi, aby sám hľadal a nachádzal vzájomné prepojenia či „leitmotív“ výstavy. Nepomenovaním úmyselne, či neúmyselne odvádza pozornosť od obsahovej vrstvy diela, aby sme dokázali bez slovnej nápovedy zacieliť svoju pozornosť na samotnú maľbu. V prípade Ormandíkových vecí to však nie je tak celkom možné...ako expanzívny, okrem iného najmä na obsah zameraný tvorca pohlcuje celú našu pozornosť, vyžaduje sústredenie a naše emócie už vôbec nenecháva len tak. Čo naproti tomu ponúka – je pocit intenzívneho prežívania, ten pocit len tak sa na chvíľu zastaviť a nebyť v tom sám.
Srdečne Vás pozývame vo štvrtok 24. novembra 2022 do našej galérie, kde môžete zažiť výnimočné maľovanie na živo. Marek Ormandík vytvorí nové dielo s hudobným sprievodom Oskara Rózsu a Oskara Töröka a vy môžete byť pri tom. Aktuálna výstava autora je v našej galérii do 4. decembra 2022. Vstupenky môžete zakúpiť v Kysuckej galérii v Oščadnici tel. č. 041/4332166, v pokladni domu kultúry v Čadci a v informačnom centre mesta Čadca.
Idea založiť na Slovensku bienále tohto typu vzišla v roku 2005. Pri zrode myšlienky i realizácie stáli prof. Jozef Jankovič, akad. soch., historička umenia Ľuba Belohradská a Viera Moravčíková, koordinátorka projektu. Keďže bienále sa od vzniku cielene viazalo k mestu Pezinok, pôvodný názov znel Bienále plastiky malého formátu Pezinok. V začiatkoch sa podujatie odvolávalo na Mednarodni bienale male plastike Murska Sobota (Slovinsko). Pointou bolo, že aj v menších regionálnych mestách malých krajín môže vzniknúť významné podujatie s medzinárodným dosahom.
Úvodný ročník bienále (pod vedením Ľuby Belohradskej) sa konal v roku 2007. Mal retrospektívny charakter a bol prehliadkou výstupov absolventov VŠVU v SR a ČR z rokov od 1990. Organickou súčasťou projektu boli podujatia ako medzinárodné kolokvium, program DETI NA VÝSTAVE i koncerty pre verejnosť.
Od roku 2011 dostáva podujatie víziu, ktorá má vzostupný charakter, od roku 2013 je medzinárodné a výstavy sú prezentované širokému publiku vo viacerých slovenských galériách vrátane Bratislavy.
Obidve autorky - Blanka Cepková a Beáta Gerbócová pracujú s médiom textilu veľmi slobodne a zároveň inovatívne. Ich sloboda vyrastá zo zvládnutia tradičných i súčasných technologických postupov a techník. Dalo by sa povedať, že „osobnou až prisvojenou“ technikou, ktorá ich v poslednej dekáde charakterizuje, sa stala technika digitálneho žakárového tkania. Táto technika prameniaca v histórii, spája v sebe sofistikovanosť súčasnej technológie, ktorá prevláda najmä v prípravnej fáze vzniku diela s archaickým remeselným postupom ručného tkania. Vyžaduje ako väčšina textilných techník sústredenie, trpezlivosť a čas.
Výstava inštalovaná v podkroví kaštieľa prezentuje výber z knižných ilustrácií a logotypov najrôznejších inštitúcií zo zbierok Kysuckej galérie. Pôvodne bola koncipovaná ako samostatný celok a zároveň súčasť výstavy Malej retrospektívy.
V tvorbe Miroslava Cipára sa prelínali voľná maľba, kresba, kaligrafia, grafika, ale i sochárstvo a medailérstvo. Jeho aktivity siahali aj do oblasti reklamnej a plagátovej tvorby, animovaného filmu a scénografie.
Kysucká galéria po krátkej časovej odmlke nadväzuje na koncept prezentácie tvorby študentov a študentiek jednotlivých Ateliérov VŠVU v Bratislave a AU v Banskej Bystrici. Jej zámerom je prinášať pohľad na nové aktuálne trendy, ktoré ohlasuje mladá generácia výtvarníkov.