MMJ Plagát Svadba page 0001

Retrospektívna výstava je venovaná nedožitému jubileu autora, ktorý by sa v tomto roku dožil 85 rokov. Prezentuje všetky jeho tvorivé obdobia i polohy tvorby. Vystavené diela pochádzajú zo súkromnej zbierky rodiny autora a zo zbierok Kysuckej galérie, ktorá postupne budovala autorskú kolekciu Milana Mravca, dnes pozostávajúcu zo 101 diel. Kresby, maľby aj objekty nie sú radené prísne chronologicky, jednotlivé časové etapy sa rovnako ako aj polohy tvorby voľne prelínajú a dopĺňajú. Z tohto radenia prirodzene vyrastá okruh tém, s ktorými autor v nepravidelných intervaloch a s rôznou intenzitou pracuje.

Od výtvarných začiatkov, ešte počas stredoškolských a vysokoškolských štúdií, bolo zrejmé, že centrom výtvarného záujmu Milana Mravca sa natrvalo stane človek. Spočiatku je len viac menej pozorovaným objektom, ktorý Mravec vníma ako súčasť jeho prirodzeného vidieckeho, či mestského prostredia, bez snahy o zachytenie jeho rozpoloženia, bez metafor, či výraznejších sociálnych odkazov. To sa však v pomerne krátkom čase mení. Istý sociálny podtón nachádzame už v jeho Svadbách a iných na prvý pohľad zdanlivo idylických figurálnych zoskupeniach z obdobia 1. pol. šesťdesiatych rokov. Človeka s jeho individuálnym osudom, predstavami a spomienkami v ďalších obdobiach zachytáva v žiarivých svetlých farbách, v krehkosti a čistote línií neopakovateľných tušových kresieb. Bližšie a zrozumiteľnejšie mu však boli ľudské drámy, zápasy, konflikty so sebou samým i s okolitým svetom, témy osamelosti, vyhnanstva, zlyhania, traumy, opakujúce sa konce... na jednej strane žiarivý pamäťový optimizmus jednoduchého idylického bytia v kontraste s temným zmarom reálnej existencie. Milan Mravec patril k neveľkej skupine umelcov svojej doby, ktorí patrili v dobrom slova zmysle k angažovaným. Mal silnú vnútornú potrebu vyjadriť svoj názor k aktuálnej spoločenskej situácii a nikdy mu nebol ľahostajný údel človeka. V rozhovore pre Nové slovo v roku 1986 uviedol: „ Z hĺbky srdca nenávidím ponižovanie a páchanie násilností na nevinných ľuďoch. Koľko ľudí trpí vo svete hladom, terorom, neslobodou, koľkých trápi predstava strašnej vojny! Žijem medzi ľuďmi, som maliar, a tak beriem na seba ich bolesť, ale aj radosť. Rád pozorujem všetko okolo seba. Vidím veľkú túžbu po láske, ale aj osamelosť...Nemôžem sa po takýchto živých dojmoch zavrieť do ateliéru a robiť umelé laboratórne príbehy. Som maliar konfliktu, vzrušuje ma dráma a nepoddajnosť. Moje obrazy nemajú byť ľúbivé. Ide mi o rozdrásanú formu, ktorá je adekvátna námetom, čo robím. Nosím v sebe veľa obrazov a inak ako prácou nemôžem utlmiť ten večný nepokoj v mojom vnútri.“

Už v priebehu 60.-tych rokov sa vyprofiloval ako osobnosť s vyhraneným výtvarným názorom. Postupne vytvoril svoj charakteristický rukopis, v ktorom dokázal skĺbiť princípy kubistického vnímania priestoru s uvoľneným expresívnym maliarskym prejavom, vírivým pohybom, ktorý zostával čitateľný počas celej nasledujúcej tvorivej činnosti.
Začiatkom 80.-tych rokov začali zohrávať rovnocennú úlohu dve kľúčové disciplíny jeho výtvarného prejavu : maľba a kresba, ktorá najmä v záverečnej etape postupne zaujala dominantné miesto.
Nástupom 90.-tych rokov sa mení kresliarsky rukopis - expresívna línia sa stupňuje. Viac-menej opúšťa čistú líniu tušovej kresby, uprednostňuje kombinované techniky. Akvarel, gvaš, farebné ceruzy, tuše sa prelínajú v žiarivých kompozíciách tvoriac jeden kompaktný celok – kresba sa stáva obrazom, obraz kresbou. Zachytáva všetko: minulosť i súčasnosť, najmä to podstatné. Pravdu. Niekedy sa nám ju nechce hľadať ani poznať. Napriek tomu ju tušíme a sme nútení ju v hĺbke srdca prijať. Preto sú niektoré obrazy a kresby Milana Mravca tak ťažké a zároveň tak krásne.

Milan Mravec sa narodil 6. januára, na Troch kráľov roku 1938 v Rakovej. Zomrel v deň svojich 66. narodenín v roku 2004 v Bratislave. Svoje umelecké vzdelanie začal v roku 1953 na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave, konkrétne na oddeleniach rezbárstva a grafiky, kde si osvojil znalosť materiálu a získal potrebnú remeselnú zručnosť. V tomto období začali vznikať jeho prvé kreslené denníkové záznamy, v ktorých pokračoval až do svojej smrti. V rokoch 1958 – 1964 pokračoval v štúdiu na VŠVU v Bratislave v oddelení monumentálneho maliarstva prof. Petra Matejku, ktorý mal nemalý vplyv na formovanie jeho maliarskeho výrazu. Po ukončení štúdia pedagogicky pôsobil na ĽŠU v Malackách, po piatich rokoch sa presťahoval do Bratislavy a začal pôsobiť v slobodnom povolaní. Venoval sa voľnej monumentálnej a komornej maľbe, kresbe, ilustrácii, tvorbe objektov z kameňa a z dreva.V roku 1964 založil spolu s Rudolfom Belanom Galériu mladej tvorby, neskôr známu pod názvom Galéria mladých, ktorá sa stala centrom prezentácie tvorby mladých umelcov, fotografov, architektov, literátov a hudobníkov až do zač. 90.-tych rokov 20.st., kedy bola zrušená. V roku 1981 sa stal jedným zo spoluzakladateľov Kysuckej galérie v Oščadnici. Vystavoval doma i v zahraničí, jeho tvorba je zastúpená v mnohých verejných i súkromných zbierkach.


Zuzana Sýkorová