Nová stála expozícia v skratke prezentuje tvorbu dvanástich autorov, ktorí stáli pri vzniku Kysuckej galérie prostredníctvom kľúčových diel ich tvorby, nachádzajúcich sa v zbierkach inštitúcie. Boli to: Stanislav Biroš, Miroslav Cipár, Anton Čutek, Milan Greguš, František Hübel, Vojtech Ihriský, Milan Mravec, Pavol Muška, František Ondro, Milan Paštéka, Jozef Sušienka, Ondrej Zimka. Napriek  rozdielnosti pováh, generačným rozdielom, odlišným výtvarným názorom, všetci spoločne aj vďaka organizačným schopnostiam JUDr. Antona Blahu usporiadali v roku 1975 prvú spoločnú  výstavu pod názvom „Pozdrav umelcov rodnému kraju“ a 66 vystavených diel darovali ako základinu budúcej galérie.

Výstava Stvorenie predstavuje výber z najnovšej autorovej tvorby, ktorej ťažiskom je cyklus kresieb s rovnomenným názvom. (S)tvorenie autor vníma a interpretuje ako tajomný, neuchopiteľný proces, ktorého aktérom, impulzom, nemôže byť každý, zároveň aj ako konkrétny moment – okamih vzniku, začiatok existencie niečoho, z hlbín ničoty. Znamená preňho základný životný princíp, ktorý Gustáv Švábik nikdy neopúšťa, naopak zmysluplne ho napĺňa po celý svoj tvorivý život. Ako výtvarník si zvolil cestu, na ktorej sa vyhýba citáciám, interpretáciám, privlastňovaniu... Na základe videného, prežitého, v nemalej miere cíteného tvorí sochy, objekty, kresby, ktoré sú zrozumiteľným vyjadrením, akousi esenciou vyššie menovaného. Odkazujú na kysuckú krajinu, vieru, prírodné cykly, autorove premýšľanie o svete.

Gustáv Švábik sa v posledných dvoch rokoch sústreďuje na kresbu, vedome sa vzdáva predmetnosti, matérie, konkrétnych námetov, krajiny i architektúry. Sochársku tvorbu presúva načas do úzadia, aby sa mohol hlbšie sústrediť na kresbu, médium, ktoré najvernejšie dokáže odkryť, zachytiť a dokumentovať spôsob výtvarného myslenia. Prostredníctvom kresby vizualizuje procesy tvorby, stvorenia, či naopak konca, rozkladu, zániku. S istotou vedené línie prelínajúce sa v špirálach, kruhoch a vlnách striedajú dynamické kompozície úsečných, bohatých štruktúr pohlcujúcich naše vnímanie -  dávajú konkrétnu podobu abstraktným neuchopiteľným javom.

                         

Gustáv Švábik - Macvejda sa narodil roku 1943 v Turzovke. Po ukončení štúdia na umelecko- priemyselnej škole v Turnove (1963), po krátkej prestávke pokračoval v štúdiu na bratislavskej VŠVU v ateliéri u doc. Václava Kautmana, úspešne absolvoval v roku 1972. V rokoch 1978 - 1991 pedagogicky pôsobil na Škole úžitkového výtvarníctva v Kremnici. Od začiatku 90-tych rokov 20. st. pracuje ako výtvarník v slobodnom povolaní, v Turzovke, v Čadci a v Žiline. Venuje sa kresbe, komornej i monumentálnej sochárskej tvorbe.