Nová stála expozícia v skratke prezentuje tvorbu dvanástich autorov, ktorí stáli pri vzniku Kysuckej galérie prostredníctvom kľúčových diel ich tvorby, nachádzajúcich sa v zbierkach inštitúcie. Boli to: Stanislav Biroš, Miroslav Cipár, Anton Čutek, Milan Greguš, František Hübel, Vojtech Ihriský, Milan Mravec, Pavol Muška, František Ondro, Milan Paštéka, Jozef Sušienka, Ondrej Zimka. Napriek  rozdielnosti pováh, generačným rozdielom, odlišným výtvarným názorom, všetci spoločne aj vďaka organizačným schopnostiam JUDr. Antona Blahu usporiadali v roku 1975 prvú spoločnú  výstavu pod názvom „Pozdrav umelcov rodnému kraju“ a 66 vystavených diel darovali ako základinu budúcej galérie.

Pri výbere bol kladený dôraz na diela získané v najnovších akvizíciách, prípadne tie, ktoré boli verejnosti menej často prezentované. Po prvý - krát sú vystavené originály, z historického hľadiska kľúčových dokumentov a artefaktov, akou je darovacia listina, v ktorej sa výtvarníci zaväzujú darovať svoje diela, rovnako aj originál plagátu a katalóg k prvej výstave usporiadanej v roku 1975, nazvanej Pozdrav umelcov rodnému kraju.

Väčší prezentačný priestor bude ponechaný vždy jednému autorovi, ktorý sa bude v časovom intervale jedného roku obmieňať. V roku 2018 je venovaný Milanovi Paštékovi, ako pripomenutie jeho nedožitého jubilea. Hoci pôjde zdanlivo o čiastočnú reinštaláciu, týmto zásahom  sa bude pozvoľna každoročne obmieňať aj tvár celej stálej expozície.

 

Tento projekt bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých Fondom na podporu umenia

Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu

Výstava Premeny. Časť prvá - je prvou autorovou samostatnou prezentáciou, nielen v priestoroch Kysuckej galérie. Zachytáva v náznaku prierez doterajšej autorovej tvorby v jej premenách – námetov ale predovšetkým maliarskeho rukopisu, ktorý u autora neprebieha autonómnym vnútorným vývojom, ale naopak. Pavol Stručka, si  prepožičiava paletu, rukopis i kompozície obľúbených majstrov z vybraných historických období (najmä renesancie, baroka, klasicizmu a romantizmu), aby sa od nich nakoniec opätovne odpútal na základe ich dôkladného poznania a remeselného zvládnutia. Na konci pomysleného oblúku tohto procesu sa ocitajú diela vytvorené v posledných dvoch rokoch, tvoriace dominantnú časť výstavy. Na prvý pohľad sú ľahko rozpoznateľné vlastným, v prípade krajín prekvapujúco expresívnejším rukopisom, s ustálenou, trochu ponurou farebnosťou. V kontraste k ľahko nostalgickej atmosfére krajín minulých období, je v nich aj vďaka prítomnosti osamelých postáv niečo znepokojujúce. Maliarsky pôsobia ako príbeh s otvoreným koncom, do ktorého sa dá kedykoľvek opätovne vstúpiť.

Cyklus komorných, psychologicky i maliarsky majstrovsky poňatých a prekvapivo živých psychologických portrétov autorovho syna je naopak podaný neutrálnym splývavým rukopisom, s indiferentným pozadím, bez znakov a detailov, ktoré by  umožňovali akékoľvek zakotvenie v konkrétnom čase. Napriek vyššie spomenutému, skôr intuitívne ako racionálne vnímame aktuálnosť a súčasnosť portrétov, no najmä autorovu blízkosť k svojmu synovi.

Pavol Stručka (1981) je predstaviteľom strednej generácie slovenských výtvarných umelcov. Patrí k neveľkej skupine maliarov, nepodliehajúcim módnym trendom, ktorí programovo skúmajú tvorbu vybraných starých majstrov, aby ju vo svojich maliarskych programoch kontinuálne rozvíjali a nanovo interpretovali. Pavol Stručka sa prirodzeným spôsobom pohybuje na hrane medzi minulosťou a súčasnosťou, odhaľuje súčasné možnosti klasických médií v konfrontácii s dnešnými tendenciami v oblasti vizuálneho umenia.Od ukončenia štúdia  v ateliéri Maľba a iné média, prof. Jána Bergera (1999) sa systematicky venuje klasickým témam dejín umenia ako je krajina, portrét, akt, s dôrazom na kompozíciu obrazu, výlučne technikou olejomaľby. Svoju tvorbu prezentoval na skupinových výstavách na Slovensku i v zahraničí. Zastúpený je v zbierkach Oravskej galérie v Dolnom Kubíne a galérie Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne. Žije a tvorí v Hodoníne (ČR), kde pedagogicky pôsobí na Strednej priemyselnej a umeleckej škole.